Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prevažná väčšina občanov Únie si je vedomá dosahu aktivít EÚ na ich každodenný život. Tvrdí to 71 percent občanov EÚ vrátane až 82 percent Slovákov.
Autor TASR
Brusel 6. júna (TASR) - Vplyv kríz, ktoré musela Európska únia (EÚ) riešiť za posledné štyri roky, mal jasný vplyv na životnú úroveň občanov a na ich vnímanie úlohy Európskeho parlamentu (EP) a Únie ako takej. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. V utorok ho spoločne predstavili europarlament a Newsroom, konzorcium viacerých európskych tlačových agentúr, do ktorého patrí aj TASR.
Jarný prieskum Eurobarometra realizovaný 2. až 26. marca v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.376 respondentov potvrdil, že krízy z uplynulých rokov sú jasne viditeľné pri pohľade na stav hospodárstva a finančnú situáciu občanov Únie.
Polovica respondentov z celej EÚ a 52 percent opýtaných Slovákov vníma pokles svojej životnej úrovne a očakáva, že to tak bude aj v budúcom roku, keď sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Ďalších 29 percent opýtaných z celej Únie a 34 percent zo Slovenska zatiaľ taký pokles nepocítilo, ale očakáva, že k nemu dôjde v priebehu nasledujúceho roka. Občania vnímajú podľa výsledkov prieskumu vedúcu úlohu EÚ pri riešení celej série kríz.
Prevažná väčšina občanov Únie si je vedomá dosahu aktivít EÚ na ich každodenný život. Tvrdí to 71 percent občanov EÚ vrátane až 82 percent Slovákov. Pričom 21 percent respondentov zo Slovenska považuje tento vplyv za výrazný. Najviac to pociťujú produktívne vekové kategórie Slovákov (25 - 39 a 40 - 54 rokov), kde tento stav potvrdilo vyše 85 percent opýtaných. Okrem toho 63 percent Slovákov priznalo, že má problémy s platením bežných účtov.
Prieskum naznačil, že sa zvyšujú aj očakávania týkajúce sa konkrétnych riešení. Takmer dve tretiny respondentov z celej EÚ (65 percent) a 84 percent opýtaných na Slovensku nie sú spokojní s tým, ako ich vlastná krajina riešila krízu životných nákladov.
Nespokojnosť s opatreniami, ktoré prijala na zmiernenie situácie EÚ, sa prejavila u 57 percent respondentov z celej Únie a 72 percent opýtaných na Slovensku. V súlade s tým si občania z celej EÚ želajú, aby sa EP prioritne venoval boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 percent). Nasledujú verejné zdravie (33 percent), opatrenia proti zmene klímy (31 percent) a podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest (31 percent).
Na Slovensku je situácia trochu odlišná. Občania si želajú, aby sa europarlament venoval najmä podpore hospodárstva a vytváraniu nových pracovných miest (40 percent), nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36 percent), obrana a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc (34 percent), verejné zdravie (33 percent) a poľnohospodárska politika (33 percent).
Jarný prieskum Eurobarometra realizovaný 2. až 26. marca v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.376 respondentov potvrdil, že krízy z uplynulých rokov sú jasne viditeľné pri pohľade na stav hospodárstva a finančnú situáciu občanov Únie.
Polovica respondentov z celej EÚ a 52 percent opýtaných Slovákov vníma pokles svojej životnej úrovne a očakáva, že to tak bude aj v budúcom roku, keď sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Ďalších 29 percent opýtaných z celej Únie a 34 percent zo Slovenska zatiaľ taký pokles nepocítilo, ale očakáva, že k nemu dôjde v priebehu nasledujúceho roka. Občania vnímajú podľa výsledkov prieskumu vedúcu úlohu EÚ pri riešení celej série kríz.
Prevažná väčšina občanov Únie si je vedomá dosahu aktivít EÚ na ich každodenný život. Tvrdí to 71 percent občanov EÚ vrátane až 82 percent Slovákov. Pričom 21 percent respondentov zo Slovenska považuje tento vplyv za výrazný. Najviac to pociťujú produktívne vekové kategórie Slovákov (25 - 39 a 40 - 54 rokov), kde tento stav potvrdilo vyše 85 percent opýtaných. Okrem toho 63 percent Slovákov priznalo, že má problémy s platením bežných účtov.
Prieskum naznačil, že sa zvyšujú aj očakávania týkajúce sa konkrétnych riešení. Takmer dve tretiny respondentov z celej EÚ (65 percent) a 84 percent opýtaných na Slovensku nie sú spokojní s tým, ako ich vlastná krajina riešila krízu životných nákladov.
Nespokojnosť s opatreniami, ktoré prijala na zmiernenie situácie EÚ, sa prejavila u 57 percent respondentov z celej Únie a 72 percent opýtaných na Slovensku. V súlade s tým si občania z celej EÚ želajú, aby sa EP prioritne venoval boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 percent). Nasledujú verejné zdravie (33 percent), opatrenia proti zmene klímy (31 percent) a podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest (31 percent).
Na Slovensku je situácia trochu odlišná. Občania si želajú, aby sa europarlament venoval najmä podpore hospodárstva a vytváraniu nových pracovných miest (40 percent), nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36 percent), obrana a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc (34 percent), verejné zdravie (33 percent) a poľnohospodárska politika (33 percent).
