"Pripravuje sa spoločná európska daň, ktorá by financovala európsky rozpočet," uviedol viceprezident ekonomickej sekcie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) – Pripravovaná spoločná európska daň by mala zaťažiť výrobky a služby, ktorých výroba je ekologicky náročná. Predbežný stav prác na stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, čo sa týka vlastných zdrojov, z ktorých sa financuje rozpočet Európskej únie, predstavil v piatok (10. 4.) na Eurofóre v Bratislave spravodajca iniciatívneho stanoviska o eurodani a vlastných zdrojoch a viceprezident ekonomickej sekcie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) Viliam Páleník.
"Pripravuje sa spoločná európska daň, ktorá by financovala európsky rozpočet. Navrhujem, aby vznikla daň, ktorá zaťaží finálnu spotrebu, finálne výrobky v závislosti od toho, ako sú ekologicky náročné. Takto by daň motivovala ľudí, aby kupovali menej náročné výrobky a tie náročnejšie by boli drahšie. Týmito daňami by boli zaťažené aj dovážané výrobky z USA alebo Číny. Daňou by neboli zaťažené európske výrobky, lebo by nešli na finálnu spotrebu, ale na export. Zároveň by štáty platili už menej do európskeho rozpočtu a mohli by znížiť nejaké iné dane a odvody, napríklad za zamestnancov," priblížil TASR Páleník.
Zrušiť by sa podľa neho mali administratívne náročné postupy spojené s ochranou životného prostredia, ktoré niekedy nevedú k želaných cieľom. "Rokovania postupne vedú k tomu, aby sa odstránila určitá diskriminácia európskych výrobcov v tom, že znášajú náklady na ochranu životného prostredia, ale ich konkurenciu tieto náklady v porovnateľnej miere nezaťažujú," konštatoval Páleník.
EHSV uvažuje, aké by prinášalo výhody daňové zaťaženie výrobkov podľa spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 v celom výrobnom procese, nielen v jeho časti. "Zvažuje sa, aby táto daň zaťažila finálnu spotrebu tovarov, nie medziprodukty. Uvažuje sa tiež, aby sadzby boli rozdielne pre niekoľko skupín výrobkov podľa toho, ako sú energeticky náročné a spôsobujú emisie CO2. Takto by neboli zdanené vyvážané výrobky, lebo daň by zaťažovala konečné užitie tovarov a služieb, teda spotrebu. Takto by sa znížili náklady podnikov, ktoré vynakladajú na ochranu životného prostredia, neboli by potrebné vyššie ceny energií," spresnil Páleník.
Ochranu životného prostredia by automaticky do určitej miery zabezpečovali rozdielne ceny výrobkov podľa environmentálneho zaťaženia, a tým aj rozdielne reakcie spotrebiteľov. "Výrobcovia by sa stali konkurencieschopní, dostali by sa do spravodlivej hospodárskej súťaže a zároveň by sa zachovala ochrana životného prostredia," uzavrel Páleník.
"Pripravuje sa spoločná európska daň, ktorá by financovala európsky rozpočet. Navrhujem, aby vznikla daň, ktorá zaťaží finálnu spotrebu, finálne výrobky v závislosti od toho, ako sú ekologicky náročné. Takto by daň motivovala ľudí, aby kupovali menej náročné výrobky a tie náročnejšie by boli drahšie. Týmito daňami by boli zaťažené aj dovážané výrobky z USA alebo Číny. Daňou by neboli zaťažené európske výrobky, lebo by nešli na finálnu spotrebu, ale na export. Zároveň by štáty platili už menej do európskeho rozpočtu a mohli by znížiť nejaké iné dane a odvody, napríklad za zamestnancov," priblížil TASR Páleník.
Zrušiť by sa podľa neho mali administratívne náročné postupy spojené s ochranou životného prostredia, ktoré niekedy nevedú k želaných cieľom. "Rokovania postupne vedú k tomu, aby sa odstránila určitá diskriminácia európskych výrobcov v tom, že znášajú náklady na ochranu životného prostredia, ale ich konkurenciu tieto náklady v porovnateľnej miere nezaťažujú," konštatoval Páleník.
EHSV uvažuje, aké by prinášalo výhody daňové zaťaženie výrobkov podľa spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 v celom výrobnom procese, nielen v jeho časti. "Zvažuje sa, aby táto daň zaťažila finálnu spotrebu tovarov, nie medziprodukty. Uvažuje sa tiež, aby sadzby boli rozdielne pre niekoľko skupín výrobkov podľa toho, ako sú energeticky náročné a spôsobujú emisie CO2. Takto by neboli zdanené vyvážané výrobky, lebo daň by zaťažovala konečné užitie tovarov a služieb, teda spotrebu. Takto by sa znížili náklady podnikov, ktoré vynakladajú na ochranu životného prostredia, neboli by potrebné vyššie ceny energií," spresnil Páleník.
Ochranu životného prostredia by automaticky do určitej miery zabezpečovali rozdielne ceny výrobkov podľa environmentálneho zaťaženia, a tým aj rozdielne reakcie spotrebiteľov. "Výrobcovia by sa stali konkurencieschopní, dostali by sa do spravodlivej hospodárskej súťaže a zároveň by sa zachovala ochrana životného prostredia," uzavrel Páleník.