Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytici hodnotia možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ na národné projekty rozporuplne.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie (EÚ) na národné projekty, priamo spojená so vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004, hodnotia slovenskí analytici rozporuplne. Na jednej strane uznávajú prínos eurofondov najmä pri budovaní infraštruktúry, jedným dychom však poukazujú na obrovskú mieru korupcie, ktorá sa v súvislosti s prideľovaním európskych peňazí rozmohla.
Popri výstavbe diaľnic a modernizácii železníc oceňujú odborníci význam eurofondov pri podpore vzdelávania vybavením učební na školách alebo pri pomoci výskumu. "Nakúpili sme nové prístroje, vybudovali sme nové centrá excelentnosti, ale kvalita výskumu sa zatiaľ nepohla dopredu, pretože sme sami neurobili systémové reformy, ktoré by tomu mali napomôcť," domnieva sa ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský je voči eurofondom skeptický. "Pre slovenských občanov znamenajú rozsiahle náklady na často veľmi predražené, neprioritné výdavky, napríklad zámkové dlažby na obecných námestiach, či priamo nezmyselné projekty, ako sú rôzne analýzy do zásuvky alebo rozhľadne, z ktorých nie je rozhľad," zdôraznil.
Odborník na eurofondy Ján Rudolf a analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda vidia hlavný prínos fondov v znižovaní regionálnych rozdielov. Rudolf však upozornil na to, že SR nevyužila tieto zdroje dostatočne, keď sa jej na konci sedemročného programového obdobia podarilo vyčerpať len 53 % z nich.
Sloboda zase tvrdí, že ani jedna z vlád nesmerovala prostriedky prioritne do problémových regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. "Vlády tak svojou politikou rozdeľovania fondov EÚ paradoxne prispievajú k rastu medziregionálnych a vnútroregionálnych rozdielov, teda k opačnému javu v porovnaní s tým, čo občanom v súvislosti s eurofondmi pred vstupom do EÚ politici sľubovali," vysvetlil.
Za čiernu škvrnu v systéme prideľovania eurofondov považujú analytici korupciu a klientelizmus. "Eurofondy sú živnou pôdou pre korupciu. Tie percentá, ktoré sa tam berú z hodnoty projektu, sa bežne pohybujú od 20 % vyššie," priblížil Baláž s tým, že eurofondy navyše krivia podnikateľské prostredie a narúšajú trhovú súťaž.
Popri výstavbe diaľnic a modernizácii železníc oceňujú odborníci význam eurofondov pri podpore vzdelávania vybavením učební na školách alebo pri pomoci výskumu. "Nakúpili sme nové prístroje, vybudovali sme nové centrá excelentnosti, ale kvalita výskumu sa zatiaľ nepohla dopredu, pretože sme sami neurobili systémové reformy, ktoré by tomu mali napomôcť," domnieva sa ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský je voči eurofondom skeptický. "Pre slovenských občanov znamenajú rozsiahle náklady na často veľmi predražené, neprioritné výdavky, napríklad zámkové dlažby na obecných námestiach, či priamo nezmyselné projekty, ako sú rôzne analýzy do zásuvky alebo rozhľadne, z ktorých nie je rozhľad," zdôraznil.
Odborník na eurofondy Ján Rudolf a analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda vidia hlavný prínos fondov v znižovaní regionálnych rozdielov. Rudolf však upozornil na to, že SR nevyužila tieto zdroje dostatočne, keď sa jej na konci sedemročného programového obdobia podarilo vyčerpať len 53 % z nich.
Sloboda zase tvrdí, že ani jedna z vlád nesmerovala prostriedky prioritne do problémových regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. "Vlády tak svojou politikou rozdeľovania fondov EÚ paradoxne prispievajú k rastu medziregionálnych a vnútroregionálnych rozdielov, teda k opačnému javu v porovnaní s tým, čo občanom v súvislosti s eurofondmi pred vstupom do EÚ politici sľubovali," vysvetlil.
Za čiernu škvrnu v systéme prideľovania eurofondov považujú analytici korupciu a klientelizmus. "Eurofondy sú živnou pôdou pre korupciu. Tie percentá, ktoré sa tam berú z hodnoty projektu, sa bežne pohybujú od 20 % vyššie," priblížil Baláž s tým, že eurofondy navyše krivia podnikateľské prostredie a narúšajú trhovú súťaž.
