Vysoký záujem samospráv o podporu z eurofondov sa prejavil aj v druhej výzve s rovnakým zameraním, ktorá bola vyhlásená vo februári 2017.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - V prvých materských školách (MŠ) obnovených vďaka európskej podpore spotrebujú podstatne menej energie už túto vykurovaciu sezónu. Uviedol to Stanislav Jurikovič, vedúci oddelenia komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).
"V prvých materských školách obnovených vďaka európskej a štátnej podpore z Operačnému programu Kvalita životného prostredia spotrebujú podstatne menej energie už túto vykurovaciu sezónu. Celkovo bolo zatiaľ schválených 75 žiadostí obcí o príspevok na obnovu materských škôl, ďalšie projekty čakajú na hodnotenie," priblížil.
Žiadosti obcí a miest o podporu obnovy MŠ za účelom zníženia energetickej náročnosti tvorili podľa neho štvrtinu z takmer tristo schválených projektov v prvej výzve, ktorú administruje SIEA. "Budovy neboli len zateplené. Vo väčšine prípadov sa vymieňajú aj okná, modernizuje sa osvetlenie, vykurovacie systémy a v mnohých chcú využívať aj obnoviteľné zdroje energie. Podmienkou bola systematická obnova a vhodné opatrenia museli navrhnúť energetickí audítori," uviedla generálna riaditeľka SIEA Svetlana Gavorová. Väčšina z budov splní po obnove požiadavky na ultranízkoenergetický štandard a niektoré sa zaradia medzi budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Medzi obnovené budovy patria podľa Jurikoviča aj MŠ na Bradáčovej ulici a na ulici Hoštáky v Myjave. Na zásadnú obnovu piatich pavilónov využilo mesto nenávratný príspevok viac ako 1,2 milióna eur, celkové oprávnené výdavky na projekt presiahli 1,3 milióna eur. V rámci obnovy vymenili aj staré plynové kotly za tepelné čerpadlá, vďaka čomu sa zásadne znížia aj emisie CO2. Podobne ako v ostatných MŠ, aj v Myjave očakávajú, že sa po obnove zníži spotreba energie o viac ako 50 %. "Na reálne zníženie spotreby má vždy vplyv aj to, ako hospodárne budú energiu v budovách využívať. Koľko v skutočnosti ušetria, bude jasné až po prvom roku prevádzky," upozornila Gavorová.
Šancu získať významnú podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov na projekty zamerané na významné zníženie energetickej náročnosti verejných budov v mimobratislavských regiónoch mali okrem obcí a miest aj vyššie územné celky a po prvý raz aj subjekty ústrednej správy a verejnoprávne inštitúcie. V Operačnom programe Kvalita životného prostredia, ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR, je na tento účel v aktuálnom programovom období určených viac ako 400 miliónov eur. V prvej výzve bolo pre verejnoprávne inštitúcie a subjekty ústrednej správy, ako sú štátne rozpočtové a príspevkové organizácie a fondy, vyčlenených 40 miliónov eur. Suma pre územnú samosprávu bola, aj na základe vysokého záujmu o podporu, zvýšená na 120 miliónov eur. Viaceré projekty z tejto výzvy sú už úspešne ukončené a viac ako 170 projektov sa realizuje.
Vysoký záujem samospráv o podporu sa prejavil aj v druhej výzve s rovnakým zameraním, ktorá bola vyhlásená vo februári 2017. Z celkovej sumy 120 miliónov eur má byť polovica využitá pre projekty ústrednej správy a verejnoprávnych inštitúcií, druhá pre územnú samosprávu. V oboch výzvach boli jednoznačne pripravenejšie obce, mestá a vyššie územné celky, ktoré majú s takýmito projektmi aj viac skúseností.
"V prvých materských školách obnovených vďaka európskej a štátnej podpore z Operačnému programu Kvalita životného prostredia spotrebujú podstatne menej energie už túto vykurovaciu sezónu. Celkovo bolo zatiaľ schválených 75 žiadostí obcí o príspevok na obnovu materských škôl, ďalšie projekty čakajú na hodnotenie," priblížil.
Žiadosti obcí a miest o podporu obnovy MŠ za účelom zníženia energetickej náročnosti tvorili podľa neho štvrtinu z takmer tristo schválených projektov v prvej výzve, ktorú administruje SIEA. "Budovy neboli len zateplené. Vo väčšine prípadov sa vymieňajú aj okná, modernizuje sa osvetlenie, vykurovacie systémy a v mnohých chcú využívať aj obnoviteľné zdroje energie. Podmienkou bola systematická obnova a vhodné opatrenia museli navrhnúť energetickí audítori," uviedla generálna riaditeľka SIEA Svetlana Gavorová. Väčšina z budov splní po obnove požiadavky na ultranízkoenergetický štandard a niektoré sa zaradia medzi budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Medzi obnovené budovy patria podľa Jurikoviča aj MŠ na Bradáčovej ulici a na ulici Hoštáky v Myjave. Na zásadnú obnovu piatich pavilónov využilo mesto nenávratný príspevok viac ako 1,2 milióna eur, celkové oprávnené výdavky na projekt presiahli 1,3 milióna eur. V rámci obnovy vymenili aj staré plynové kotly za tepelné čerpadlá, vďaka čomu sa zásadne znížia aj emisie CO2. Podobne ako v ostatných MŠ, aj v Myjave očakávajú, že sa po obnove zníži spotreba energie o viac ako 50 %. "Na reálne zníženie spotreby má vždy vplyv aj to, ako hospodárne budú energiu v budovách využívať. Koľko v skutočnosti ušetria, bude jasné až po prvom roku prevádzky," upozornila Gavorová.
Šancu získať významnú podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov na projekty zamerané na významné zníženie energetickej náročnosti verejných budov v mimobratislavských regiónoch mali okrem obcí a miest aj vyššie územné celky a po prvý raz aj subjekty ústrednej správy a verejnoprávne inštitúcie. V Operačnom programe Kvalita životného prostredia, ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR, je na tento účel v aktuálnom programovom období určených viac ako 400 miliónov eur. V prvej výzve bolo pre verejnoprávne inštitúcie a subjekty ústrednej správy, ako sú štátne rozpočtové a príspevkové organizácie a fondy, vyčlenených 40 miliónov eur. Suma pre územnú samosprávu bola, aj na základe vysokého záujmu o podporu, zvýšená na 120 miliónov eur. Viaceré projekty z tejto výzvy sú už úspešne ukončené a viac ako 170 projektov sa realizuje.
Vysoký záujem samospráv o podporu sa prejavil aj v druhej výzve s rovnakým zameraním, ktorá bola vyhlásená vo februári 2017. Z celkovej sumy 120 miliónov eur má byť polovica využitá pre projekty ústrednej správy a verejnoprávnych inštitúcií, druhá pre územnú samosprávu. V oboch výzvach boli jednoznačne pripravenejšie obce, mestá a vyššie územné celky, ktoré majú s takýmito projektmi aj viac skúseností.