Brusel 3. marca (TASR) - Európska komisia (EK) prijala v stredu oznámenie, v ktorom členským štátom EÚ poskytuje základné usmernenia, akú fiškálnu politiku uplatňovať v nadchádzajúcom období. Stanovila v nich zásady správneho koncipovania a kvality fiškálnych opatrení.

Komisia zároveň predložila svoje úvahy o tom, či deaktivovať všeobecnú únikovú doložku, alebo pokračovať v jej uplatňovaní. Oznámenie načrtáva smerovanie celkovej fiškálnej politiky v strednodobom horizonte, a pritom zohľadňuje aj vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF).

V oznámení EK sa uvádza, že fiškálna politika by mala byť aj naďalej ostražitá a mala by sa prispôsobovať vývoju situácie. EK varuje pred predčasným stiahnutím fiškálnej podpory, ktorá by sa mala zachovať v tomto aj budúcom roku a spresňuje, že po zmiernení zdravotných rizík by sa fiškálne opatrenia mali dlhodobo zacieliť na podporu odolnej a udržateľnej obnovy a zohľadniť vplyv RRF.

Usmernenie EK má uľahčiť členským štátom prípravu národných programov stability, ktoré by mali predložiť v apríli.

Exekutíva EÚ navrhla aktivovať všeobecnú únikovú doložku v marci 2020 v rámci svojej okamžitej a koordinovanej reakcii na pandémiu nového koronavírusu. Úniková doložka umožnila členským štátom primerane reagovať na krízu rôznymi opatreniami a odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za normálnych okolností uplatňovali v európskom fiškálnom rámci.

Podľa názoru EK rozhodnutiu o tom, či sa v roku 2022 doložka deaktivuje, alebo sa bude pokračovať v jej uplatňovaní, by malo predchádzať celkové posúdenie stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií. Kľúčovým kritériom by bola úroveň hospodárskej činnosti v EÚ a eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (koniec roku 2019). Predbežné údaje naznačujú, že všeobecná úniková doložka by sa v roku 2022 mala ďalej uplatňovať a deaktivovať by sa mala od roku 2023.

Situácia jednotlivých krajín sa bude zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky a ak členský štát neobnoví svoju hospodársku činnosť na predkrízovej úrovni, v plnej miere sa využijú možnosti Paktu stability a rastu.

Oznámenie EK načrtlo smerovanie celkovej fiškálnej politiky členských štátov v roku 2022 a v strednodobom horizonte vrátane ich prepojenia na finančné prostriedky z mechanizmu RRF, ktoré majú zvýšiť odolnosť ekonomík a podnikov EÚ a podporiť zelenú a digitálnu transformáciu.

Z mechanizmu RRF sa členským štátom sprístupní 312,5 miliardy eur vo forme grantov a 360 miliárd eur vo forme úverov na podporu reforiem a investícií.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti však bude mať významný vplyv aj na vnútroštátne fiškálne politiky. Výdavky financované z grantov RRF výrazne oživia hospodárstvo bez toho, aby sa zvýšili štátne dlhy a deficity. A členské štáty budú motivované, aby svoju fiškálnu politiku viac zamerali na rast.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)