Zdraženie plynu po zákaze importu z Ruska povedie pravdepodobne aj k zdraženiu elektriny, uhlia a ropy.
Autor TASR
Brusel 23. apríla (TASR) - Zákaz importu ruského plynu do Európskej únie (EÚ) spôsobí vážne škody európskemu priemyslu aj ekonomike, varuje v analýze, ktorú dnes zverejnila na svojej internetovej stránke, agentúra Fitch. Pripomína, že bezprostredne po vyhlásení zákazu bude únia zápasiť s nedostatkom plynu a jeho ceny vzrastú. EÚ má totiž svoje limity, čo sa týka redukcie dopytu po komodite aj alternatívnych zdrojov plynu a jeho prepravy do väčšiny členských štátov, ktoré najviac zasiahne zákaz dovozu ruského plynu.
Zdraženie plynu po zákaze importu z Ruska povedie pravdepodobne aj k zdraženiu elektriny, uhlia a ropy. Nedostatočné dodávky plynu pocíti najviac priemysel, keďže zásobovanie domácností bude mať prednosť.
Podľa Fitch je dlhodobý zákaz dovozu ruského plynu málo pravdepodobným scenárom, ale s najtvrdšími následkami. Rusko svojimi dodávkami pokrýva zhruba 27 % spotreby plynu v EÚ, čo znamená, že zákaz importu prinesie veľké straty obom stranám - odberateľom aj dodávateľovi. Fitch je tiež presvedčená, že povedie k výraznému zhoršeniu situácie na Ukrajine.
Za pravdepodobnejší scenár považuje agentúra dočasné prerušenie ruských dodávok cez ukrajinskú vetvu plynovodu. A na tento scenár je Európa po predchádzajúcich skúsenostiach s následkami sporov medzi Moskvou a Kyjevom už lepšie pripravená. A to vďaka zvýšeniu kapacity zásobníkov plynu a tiež novému plynovodu z Ruska do Nemecka i možnosti reverzného transportu komodity zo západu na východ EÚ.
V prípade dlhšieho zákazu, či už zo strany EÚ, alebo Ruska, nedostatok plynu najtvrdšie zasiahne energeticky náročné priemyselné odvetvia, napríklad oceliarne alebo chemické závody. To urýchli ich zatváranie, prípadne zastavenie výroby, a to v čase, keď tlak konkurencie z regiónov, kde je energia lacnejšia (napríklad USA alebo Blízky východ), stúpa. Hrozí tak pokles výkonu menej diverzifikovaných ekonomík a to môže mať za následok zhoršenie ratingu daných štátov.
V roku 2013 dodalo Rusko do Európy 145 miliárd kubických metrov (m3) plynu. To signalizuje, že starý kontinent bude mať veľké problémy nahradiť takýto veľký objem alternatívnymi zdrojmi energie.
Plán z Afriky nahradí iba malú časť
Zvýšenie ťažby plynu v Európe a na severe Afriky dokáže nahradiť len malú časť výpadku ruských dodávok. Nákup skvapalneného LNG plynu na globálnych trhoch a jeho transport do Európy má tiež svoje limity. Spotreba plynu v EÚ totiž zodpovedá zhruba polovici globálnej produkcie LNG a kontrakty na jeho dodávky sa uzatvárajú na dlhší čas a v predstihu.
A z toho vyplýva, že ceny plynu a ďalších energetických surovín sa môžu v reakcii na veľký dopyt zvýšiť.
Európa má teoreticky veľkú a dostatočne nevyužívanú kapacitu zariadení na spätnú premenu LNG na plyn, čo jej môže pomôcť čiastočne nahradiť výpadok dodávok z Ruska. Ale väčšina týchto zariadení sa nachádza na juhu Európy a v Británii, teda ďaleko od stredo- a východoeurópskych štátov, ktoré sú najviac závislé od dodávok plynu z Ruska. Navyše, európska sieť potrubí má úzky priemer, čo tiež obmedzuje ich prepravnú kapacitu.
Aj prípadné vládne stimuly, ktoré by pomohli znížiť spotrebu plynu, majú svoje limity. Japonsku sa po havárii jadrovej elektrárne Fukušima podarilo znížiť dopyt po elektrine o 4,7 %. No dosiahnuť podobnú úsporu v európskom bloku, ktorý združuje 28 štátov a každý z nich má vlastnú energetickú politiku, bude oveľa ťažšie, upozorňuje v závere správy agentúra Fitch.
Zdraženie plynu po zákaze importu z Ruska povedie pravdepodobne aj k zdraženiu elektriny, uhlia a ropy. Nedostatočné dodávky plynu pocíti najviac priemysel, keďže zásobovanie domácností bude mať prednosť.
Podľa Fitch je dlhodobý zákaz dovozu ruského plynu málo pravdepodobným scenárom, ale s najtvrdšími následkami. Rusko svojimi dodávkami pokrýva zhruba 27 % spotreby plynu v EÚ, čo znamená, že zákaz importu prinesie veľké straty obom stranám - odberateľom aj dodávateľovi. Fitch je tiež presvedčená, že povedie k výraznému zhoršeniu situácie na Ukrajine.
Za pravdepodobnejší scenár považuje agentúra dočasné prerušenie ruských dodávok cez ukrajinskú vetvu plynovodu. A na tento scenár je Európa po predchádzajúcich skúsenostiach s následkami sporov medzi Moskvou a Kyjevom už lepšie pripravená. A to vďaka zvýšeniu kapacity zásobníkov plynu a tiež novému plynovodu z Ruska do Nemecka i možnosti reverzného transportu komodity zo západu na východ EÚ.
V prípade dlhšieho zákazu, či už zo strany EÚ, alebo Ruska, nedostatok plynu najtvrdšie zasiahne energeticky náročné priemyselné odvetvia, napríklad oceliarne alebo chemické závody. To urýchli ich zatváranie, prípadne zastavenie výroby, a to v čase, keď tlak konkurencie z regiónov, kde je energia lacnejšia (napríklad USA alebo Blízky východ), stúpa. Hrozí tak pokles výkonu menej diverzifikovaných ekonomík a to môže mať za následok zhoršenie ratingu daných štátov.
V roku 2013 dodalo Rusko do Európy 145 miliárd kubických metrov (m3) plynu. To signalizuje, že starý kontinent bude mať veľké problémy nahradiť takýto veľký objem alternatívnymi zdrojmi energie.
Plán z Afriky nahradí iba malú časť
Zvýšenie ťažby plynu v Európe a na severe Afriky dokáže nahradiť len malú časť výpadku ruských dodávok. Nákup skvapalneného LNG plynu na globálnych trhoch a jeho transport do Európy má tiež svoje limity. Spotreba plynu v EÚ totiž zodpovedá zhruba polovici globálnej produkcie LNG a kontrakty na jeho dodávky sa uzatvárajú na dlhší čas a v predstihu.
A z toho vyplýva, že ceny plynu a ďalších energetických surovín sa môžu v reakcii na veľký dopyt zvýšiť.
Európa má teoreticky veľkú a dostatočne nevyužívanú kapacitu zariadení na spätnú premenu LNG na plyn, čo jej môže pomôcť čiastočne nahradiť výpadok dodávok z Ruska. Ale väčšina týchto zariadení sa nachádza na juhu Európy a v Británii, teda ďaleko od stredo- a východoeurópskych štátov, ktoré sú najviac závislé od dodávok plynu z Ruska. Navyše, európska sieť potrubí má úzky priemer, čo tiež obmedzuje ich prepravnú kapacitu.
Aj prípadné vládne stimuly, ktoré by pomohli znížiť spotrebu plynu, majú svoje limity. Japonsku sa po havárii jadrovej elektrárne Fukušima podarilo znížiť dopyt po elektrine o 4,7 %. No dosiahnuť podobnú úsporu v európskom bloku, ktorý združuje 28 štátov a každý z nich má vlastnú energetickú politiku, bude oveľa ťažšie, upozorňuje v závere správy agentúra Fitch.