Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko už dalo najavo, že za únikmi plynu môže byť sabotáž a podozrenie tohto druhu majú aj odborníci v Európe.
Autor TASR
Štokholm/Kodaň 27. septembra (TASR) - Európske štáty plánujú vyšetriť dôvody podivného úniku plynu z obidvoch plynovodov smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka. K úniku plynu došlo v obidvoch prípadoch v blízkosti dánskej a švédskej ekonomickej zóny, a to v krátkom čase po sebe v situácii, keď Európa zápasí s energetickou krízou spôsobenou konfliktom s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rusko už dalo najavo, že za únikmi plynu môže byť sabotáž a podozrenie tohto druhu majú aj odborníci v Európe. Obidva plynovody sa stali centrom sporu medzi Ruskom a Európskou úniou. Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára EÚ podobne ako ďalšie západné krajiny uvalila na Rusko sankcie, ktoré s pokračujúcimi bojmi na Ukrajine ďalej posilňovala. Moskva na to reagovala obmedzovaním dodávok plynu, pričom kľúčový plynovod Nord Stream 1 fungoval od polovice júna na 20 % kapacity a od konca augusta sú dodávky prostredníctvom tejto tepny zastavené úplne. Nord Stream 2 sa mal uviesť do prevádzky, Nemecko mu však koncom februára neudelilo licenciu.
V pondelok (26. 9.) bol oznámený únik plynu práve na nespustenom plynovode Nord Stream 2, a to v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm. Deň na to oznámili švédske úrady, že na druhom plynovode Nord Stream 1 došlo k úniku plynu na dvoch miestach.
"Sú tu náznaky zámerného poškodenia," uviedol nemenovaný európsky zdroj z oblasti bezpečnosti. Zároveň však dodal, že je stále príliš skoro na prijímanie akýchkoľvek záverov. "Otázkou je, komu to slúži?"
Aj Moskva sa nechala počuť, že ju únik plynu na troch miestach jej plynovodnej siete v Baltskom mori znepokojuje a jednou z možností je sabotáž. "Momentálne nemôžeme nič vylúčiť," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ani jeden z plynovodov surovinu v čase úniku nedodával, incidenty však zmarili aj zvyšné očakávania, že Európa by mohla pred nástupom zimy dostať plyn prostredníctvom Nord Stream 1. Podľa prevádzkovateľa siete Nord Stream AG "je poškodenie bezprecedentné" a nevie odhadnúť, kedy sa poškodené potrubia podarí opraviť.
Ani Jakub Godzimirski, profesor Nórskeho inštitútu pre zahraničné záležitosti, ktorý sa špecializuje na ruskú energetickú politiku, nevylúčil sabotáž. Ako povedal, k únikom mohlo dôjsť aj pre technické problémy, jednou z možností je však aj zámerné poškodenie.
K únikom plynu z Nord Stream 2 a potom z Nord Stream 1 došlo krátko pred dnešným slávnostným sprevádzkovaním plynovodu Baltic Pipe, ktorý bude dodávať plyn z Nórska do Poľska. Ten je kľúčový pre Varšavu, ktorá už roky pracuje na znížení závislosti od dovozu surovín z Ruska. Navyše, nórsky Úrad pre bezpečnosť ropného priemyslu (PSA) ešte v pondelok vyzval ropné firmy na obozretnosť. Urobil tak v súvislosti s neidentifikovateľnými dronmi, ktoré zaregistroval neďaleko nórskych ťažobných plošín.
Rusko už dalo najavo, že za únikmi plynu môže byť sabotáž a podozrenie tohto druhu majú aj odborníci v Európe. Obidva plynovody sa stali centrom sporu medzi Ruskom a Európskou úniou. Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára EÚ podobne ako ďalšie západné krajiny uvalila na Rusko sankcie, ktoré s pokračujúcimi bojmi na Ukrajine ďalej posilňovala. Moskva na to reagovala obmedzovaním dodávok plynu, pričom kľúčový plynovod Nord Stream 1 fungoval od polovice júna na 20 % kapacity a od konca augusta sú dodávky prostredníctvom tejto tepny zastavené úplne. Nord Stream 2 sa mal uviesť do prevádzky, Nemecko mu však koncom februára neudelilo licenciu.
V pondelok (26. 9.) bol oznámený únik plynu práve na nespustenom plynovode Nord Stream 2, a to v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm. Deň na to oznámili švédske úrady, že na druhom plynovode Nord Stream 1 došlo k úniku plynu na dvoch miestach.
"Sú tu náznaky zámerného poškodenia," uviedol nemenovaný európsky zdroj z oblasti bezpečnosti. Zároveň však dodal, že je stále príliš skoro na prijímanie akýchkoľvek záverov. "Otázkou je, komu to slúži?"
Aj Moskva sa nechala počuť, že ju únik plynu na troch miestach jej plynovodnej siete v Baltskom mori znepokojuje a jednou z možností je sabotáž. "Momentálne nemôžeme nič vylúčiť," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ani jeden z plynovodov surovinu v čase úniku nedodával, incidenty však zmarili aj zvyšné očakávania, že Európa by mohla pred nástupom zimy dostať plyn prostredníctvom Nord Stream 1. Podľa prevádzkovateľa siete Nord Stream AG "je poškodenie bezprecedentné" a nevie odhadnúť, kedy sa poškodené potrubia podarí opraviť.
Ani Jakub Godzimirski, profesor Nórskeho inštitútu pre zahraničné záležitosti, ktorý sa špecializuje na ruskú energetickú politiku, nevylúčil sabotáž. Ako povedal, k únikom mohlo dôjsť aj pre technické problémy, jednou z možností je však aj zámerné poškodenie.
K únikom plynu z Nord Stream 2 a potom z Nord Stream 1 došlo krátko pred dnešným slávnostným sprevádzkovaním plynovodu Baltic Pipe, ktorý bude dodávať plyn z Nórska do Poľska. Ten je kľúčový pre Varšavu, ktorá už roky pracuje na znížení závislosti od dovozu surovín z Ruska. Navyše, nórsky Úrad pre bezpečnosť ropného priemyslu (PSA) ešte v pondelok vyzval ropné firmy na obozretnosť. Urobil tak v súvislosti s neidentifikovateľnými dronmi, ktoré zaregistroval neďaleko nórskych ťažobných plošín.
