Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotné úsporné opatrenia v oceliarskych koncernoch nestačia na to, aby sa mnohé z nich dostali z červených čísel.
Autor TASR
Düsseldorf 13. decembra (TASR) - Európske oceliarstvo sa nedostáva z problémov, do ktorých upadlo v dôsledku finančnej krízy pred vyše šiestimi rokmi. Informuje o tom agentúra DPA.
Samotné úsporné opatrenia v oceliarskych koncernoch nestačia na to, aby sa mnohé z nich dostali z červených čísel. Zvyšujú sa pochybnosti, či staré tradičné oceliarne na kontinente majú na ňom ešte budúcnosť. Sporia sa aj s politikmi. V medzinárodnej súťaži pokladajú za svoju príťaž vysoké ceny elektrickej energie a nové úlohy v ochrane životného prostredia.
Aj v tradičnom nemeckom koncerne ThyssenKrupp sa zväčšujú obavy, že radikálne zmeny v ňom budú nevyhnutné. Šéf odborového združenia IG Metall Detlef Wetzel pred pár dňami žiadal od predsedu správnej rady Heinricha Hiesingera, aby sa jasne vyjadril o budúcnosti oceliarskej divízie spoločnosti.
ThyssenKrupp je na kontinente po rakúskej oceliarni voestalpine AG v odvetví druhým najziskovejším. V uplynulom hospodárskom roku dosiahol prevádzkový zisk takmer 200 miliónov eur a vytvoril aj čistý zisk, ale ním nepokrýva nevyhnutné kapitálové výdavky.
Mnohé ďalšie oceliarne v Európe, vrátane nemeckej dvojky, koncernu Salzgitter, sa dostali v dôsledku nízkej ceny ocele do straty.
Hiesinger v rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu Westdeutsche Rundfunk (WDR) povedal, že si treba uvedomiť, že tradícia nechráni v budúcnosti pred konkurenciou. Dlhodobý prebytok kapacít na kontinente bude musieť viesť ku konsolidácii odvetvia, ale zatiaľ nikto nevie, kedy k nej dôjde.
Expert na oceliarsky priemysel v Porýnsko-westfálskom hospodárskom ústave (RWI) Roland Döhrn uviedol, že nevidí nebezpečenstvo, že sa v krajine bude musieť odstaviť niektorá oceliareň. Očakáva však, že v Európe k tomuto procesu dôjde a potom tu zostane iba pár výrobcov ocele. "Niekedy sa to s prebytkom kapacít v Európe stane," povedal Döhrn.
Dlhý čas už bije na poplach šéf rakúskeho koncernu voestalpine Wolfgang Eder, ktorý je aj novým prezidentom svetového oceliarskeho združenia. Obáva sa, že odvetvie na kontinente môže stratiť krok so súpermi v medzinárodnej súťaži.
Dopyt po oceli zostáva v Európe o štvrtinu nižší, než bol v čase jej najvyššieho predaja v roku 2007. Prebytok kapacít sa odhaduje na 40 miliónov ton ročne. Eder tvrdí, že chýba odvaha na rázne rozhodnutia. Nerobia sa aj preto, lebo so zatvorením niektorej kapacity súvisí prepustenie veľkého počtu ľudí. A to naráža na odpor aj politikov.
Samotné úsporné opatrenia v oceliarskych koncernoch nestačia na to, aby sa mnohé z nich dostali z červených čísel. Zvyšujú sa pochybnosti, či staré tradičné oceliarne na kontinente majú na ňom ešte budúcnosť. Sporia sa aj s politikmi. V medzinárodnej súťaži pokladajú za svoju príťaž vysoké ceny elektrickej energie a nové úlohy v ochrane životného prostredia.
Aj v tradičnom nemeckom koncerne ThyssenKrupp sa zväčšujú obavy, že radikálne zmeny v ňom budú nevyhnutné. Šéf odborového združenia IG Metall Detlef Wetzel pred pár dňami žiadal od predsedu správnej rady Heinricha Hiesingera, aby sa jasne vyjadril o budúcnosti oceliarskej divízie spoločnosti.
ThyssenKrupp je na kontinente po rakúskej oceliarni voestalpine AG v odvetví druhým najziskovejším. V uplynulom hospodárskom roku dosiahol prevádzkový zisk takmer 200 miliónov eur a vytvoril aj čistý zisk, ale ním nepokrýva nevyhnutné kapitálové výdavky.
Mnohé ďalšie oceliarne v Európe, vrátane nemeckej dvojky, koncernu Salzgitter, sa dostali v dôsledku nízkej ceny ocele do straty.
Hiesinger v rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu Westdeutsche Rundfunk (WDR) povedal, že si treba uvedomiť, že tradícia nechráni v budúcnosti pred konkurenciou. Dlhodobý prebytok kapacít na kontinente bude musieť viesť ku konsolidácii odvetvia, ale zatiaľ nikto nevie, kedy k nej dôjde.
Expert na oceliarsky priemysel v Porýnsko-westfálskom hospodárskom ústave (RWI) Roland Döhrn uviedol, že nevidí nebezpečenstvo, že sa v krajine bude musieť odstaviť niektorá oceliareň. Očakáva však, že v Európe k tomuto procesu dôjde a potom tu zostane iba pár výrobcov ocele. "Niekedy sa to s prebytkom kapacít v Európe stane," povedal Döhrn.
Dlhý čas už bije na poplach šéf rakúskeho koncernu voestalpine Wolfgang Eder, ktorý je aj novým prezidentom svetového oceliarskeho združenia. Obáva sa, že odvetvie na kontinente môže stratiť krok so súpermi v medzinárodnej súťaži.
Dopyt po oceli zostáva v Európe o štvrtinu nižší, než bol v čase jej najvyššieho predaja v roku 2007. Prebytok kapacít sa odhaduje na 40 miliónov ton ročne. Eder tvrdí, že chýba odvaha na rázne rozhodnutia. Nerobia sa aj preto, lebo so zatvorením niektorej kapacity súvisí prepustenie veľkého počtu ľudí. A to naráža na odpor aj politikov.
