Úroveň úrokov tlačí investorov do čoraz riskantnejších produktov.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 31. januára (TASR) - Nízke úrokové sadzby v Európe motivujú investorov k čoraz riskantnejšiemu správaniu. "Investori vkladajú peniaze do vecí, do ktorých nikdy predtým neinvestovali. Najmä pre nedostatok iných alternatív," myslí si bankár Emmerich Müller. "Úroveň úrokov tlačí investorov do čoraz riskantnejších produktov," dodal v rozhovore pre agentúru DPA.
Tento vývoj však v sebe ukrýva podstatné hrozby, v prvom rade v súvislosti s nefunkčnými dôchodkovými systémami. "Ak ľudia nadobudnú dojem, že európska integrácia ich poškodzuje, môže to znamenať výrazné spoločenské napätie," varuje Müller.
Európska centrálna banka (ECB) chce minimálne do marca 2017 zaplavovať lacnými peniazmi a hlavná úroková sadzba na úrovni 0,05 % prakticky prestala existovať. Prezident ECB Mario Draghi napriek tomu dúfa, že banka uskutoční ďalšie kroky v boji proti inflácii, možno už na nadchádzajúcom zasadnutí 10. marca.
Müller nevidí dôvod, pre ktorý by mala ECB podniknúť ďalšie kroky a nemyslí si, že by táto politika mohla ešte pomôcť. "Máme tu dočinenia s kartelom dlžníkov, to je náš hlavný problém. Tým, že sa snažia zmierniť úrokovú záťaž, stávajú sa centrálne banky zajatcami politiky," upozorňuje bankár. Neočakáva však, že by ECB v blízkej budúcnosti odstúpila od svojho doterajšieho kurzu, keďže v Európe vznikli protichodné tendencie.
Nízke úrokové sadzby poškodzujú aj ostatné banky, predovšetkým ich ziskovosť. Podľa Müllera všetky finančné inštitúcie sa teraz snažia upraviť svoje podnikateľské modely a znížiť závislosť od úrokových marží. "Mnohé to však asi nedokážu," varuje Müller.
Tento vývoj však v sebe ukrýva podstatné hrozby, v prvom rade v súvislosti s nefunkčnými dôchodkovými systémami. "Ak ľudia nadobudnú dojem, že európska integrácia ich poškodzuje, môže to znamenať výrazné spoločenské napätie," varuje Müller.
Európska centrálna banka (ECB) chce minimálne do marca 2017 zaplavovať lacnými peniazmi a hlavná úroková sadzba na úrovni 0,05 % prakticky prestala existovať. Prezident ECB Mario Draghi napriek tomu dúfa, že banka uskutoční ďalšie kroky v boji proti inflácii, možno už na nadchádzajúcom zasadnutí 10. marca.
Müller nevidí dôvod, pre ktorý by mala ECB podniknúť ďalšie kroky a nemyslí si, že by táto politika mohla ešte pomôcť. "Máme tu dočinenia s kartelom dlžníkov, to je náš hlavný problém. Tým, že sa snažia zmierniť úrokovú záťaž, stávajú sa centrálne banky zajatcami politiky," upozorňuje bankár. Neočakáva však, že by ECB v blízkej budúcnosti odstúpila od svojho doterajšieho kurzu, keďže v Európe vznikli protichodné tendencie.
Nízke úrokové sadzby poškodzujú aj ostatné banky, predovšetkým ich ziskovosť. Podľa Müllera všetky finančné inštitúcie sa teraz snažia upraviť svoje podnikateľské modely a znížiť závislosť od úrokových marží. "Mnohé to však asi nedokážu," varuje Müller.