Brusel 7. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok privítala politickú dohodu dosiahnutú medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu (EP) a Radou EÚ (členské štáty) o smernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorú navrhla v októbri 2020.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na začiatku svojho mandátu prisľúbila zavedenie právneho nástroja na zabezpečenie toho, aby pracovníci v EÚ mali spravodlivú minimálnu mzdu. Nová smernica vytvára rámec pre primeranosť zákonom stanovenej minimálnej mzdy, podporuje kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a zlepšuje účinný prístup pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy v EÚ.

Komisia tvrdí, že primerané minimálne mzdy sú dôležité na posilnenie sociálnej spravodlivosti a podporu udržateľného a inkluzívneho oživenia hospodárstva.

Ochrana minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch EÚ, a to buď prostredníctvom zákonných minimálnych miezd a kolektívnych zmlúv, alebo výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

Podľa návrhu EK zabezpečenie toho, aby pracovníci zarábali primerané mzdy, je nevyhnutné na zlepšenie ich životných a pracovných podmienok a na budovanie spravodlivej a odolnej ekonomiky a spoločnosti. Niektorí pracovníci sú však ovplyvnení nízkou primeranosťou alebo medzerami v pokrytí ochrany minimálnej mzdy.

Cieľom smernice je tento problém vyriešiť vytvorením právneho rámca EÚ na zlepšenie primeranej ochrany minimálnej mzdy. A to pri plnom rešpektovaní národných tradícií a kompetencií, ako aj autonómie sociálnych partnerov. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby zaviedli zákonné minimálne mzdy ani nestanovuje spoločnú úroveň minimálnej mzdy v celej EÚ.

Hlavnými prvkami smernice sú právny rámec na stanovenie a aktualizáciu zákonných minimálnych miezd s kritériami na stanovenie minimálnej mzdy vrátane kúpnej sily zohľadňujúcej životné náklady, úrovne, rozdelenia a miery rastu miezd a národnej produktivity; používanie orientačných referenčných hodnôt na usmernenie hodnotenia primeranosti minimálnych miezd či pravidelné a včasné aktualizácie minimálnych miezd. Tiež zriadenie poradných orgánov, v ktorých sa budú môcť zúčastňovať sociálni partneri; zmeny a zrážky zákonom stanovenej minimálnej mzdy musia rešpektovať zásady nediskriminácie a proporcionality; efektívne zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

Smernica podporuje kolektívne vyjednávanie vo všetkých členských štátoch Únie. Aj preto, že v krajinách s vysokým pokrytím kolektívneho vyjednávania je nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšia mzdová nerovnosť a vyššie mzdy.

Nová smernica navyše žiada členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívneho vyjednávania menšie ako 80 %, aby vypracovali akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania.

Členské štáty okrem toho budú musieť zbierať údaje o pokrytí a primeranosti minimálnej mzdy a zabezpečiť, aby pracovníci mali prístup k riešeniu sporov a mali právo na nápravu.

Politickú dohodu dosiahnutú EP a Radou EÚ ešte musia schváliť poslanci europarlamentu v pléne a ministri členských krajín. Smernica nadobudne účinnosť 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a členské štáty budú mať dva roky na prevedenie nových prvkov smernice do svojho vnútroštátneho práva.