Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlament dodal legislatívnemu balíčku priamy prorastový rozmer a rozšíril ho o okamžité riešenia na zníženie dlhu.
Autor TASR
Štrasburg/Brusel 13. júna (TASR) - Nové pravidlá hospodárskeho riadenia eurozóny musia zohľadniť snahu o naštartovanie rastu a nové právomoci Európskej komisie (EK) v oblasti posudzovania rozpočtov členských štátov musia podliehať demokratickej kontrole, uviedli poslanci Európskeho parlamentu (EP) v dnes schválených uzneseniach k legislatívnemu dvojbalíčku (takzvaný two-pack).
Najväčšie zmeny oproti návrhu EK predstavuje nová kapitola o koordinácii vydávania dlhopisov, vrátane čiastočného zdieľania dlhu eurozóny a právnej ochrany krajín, ktoré sú na pokraji bankrotu.
Schváleniu legislatívnych zmien na pôde europarlamentu predchádzalo hlasovanie vo Výbore EP pre hospodárske záležitosti, ktorý oba texty podporil, dosiahnutá väčšina bola ale príliš tesná, aby dala jasný mandát na začatie rokovaní s členskými štátmi. Podpora pléna však dáva tímu parlamentných vyjednávačov dostatočne silný mandát na začatie rokovaní s cieľom dospieť ku kompromisnému riešeniu.
"Ak by takého pravidlá existovali pred dvoma rokmi, mohli sme sa vyhnúť súčasným problémom v niektorých členských štátoch, nakoľko by boli vykonané jasné kroky v dostatočnom časovom predstihu," uviedol francúzsky poslanec Jean-Paul Gauzés, spravodajca návrhu na posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou.
Parlament dodal legislatívnemu balíčku priamy prorastový rozmer a rozšíril ho o okamžité riešenia na zníženie dlhu. Najvýznamnejším návrhom je zriadenie Európskeho fondu splatenia dlhu, ktorý by zlúčil dlh všetkých členov eurozóny presahujúci 60 % ich HDP. Tento dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 2,3 bilióna eur, by bol splácaný po dobu 25 rokov pri nižšom priemernom úroku. Fond by tak vytvoril priestor na prijatie zložitých štrukturálnych reforiem a pomohol by tiež prelomiť špirálu vysokých úrokových sadzieb, väčšieho zadlžovania a menšieho rastu.
V súvislosti s dlhodobejšími riešeniami by mesiac po vstupe novej legislatívy do platnosti mala EK vypracovať časový plán zavedenia stabilizačných dlhopisov eurozóny (eurobondy) a predložiť návrh na nástroj udržateľného rastu zameraného na mobilizáciu 1 % HDP ročne (približne 100 miliárd eur), počas nasledujúcich desiatich rokov, na investície do európskej infraštruktúry.
Najväčšie zmeny oproti návrhu EK predstavuje nová kapitola o koordinácii vydávania dlhopisov, vrátane čiastočného zdieľania dlhu eurozóny a právnej ochrany krajín, ktoré sú na pokraji bankrotu.
Schváleniu legislatívnych zmien na pôde europarlamentu predchádzalo hlasovanie vo Výbore EP pre hospodárske záležitosti, ktorý oba texty podporil, dosiahnutá väčšina bola ale príliš tesná, aby dala jasný mandát na začatie rokovaní s členskými štátmi. Podpora pléna však dáva tímu parlamentných vyjednávačov dostatočne silný mandát na začatie rokovaní s cieľom dospieť ku kompromisnému riešeniu.
"Ak by takého pravidlá existovali pred dvoma rokmi, mohli sme sa vyhnúť súčasným problémom v niektorých členských štátoch, nakoľko by boli vykonané jasné kroky v dostatočnom časovom predstihu," uviedol francúzsky poslanec Jean-Paul Gauzés, spravodajca návrhu na posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou.
Parlament dodal legislatívnemu balíčku priamy prorastový rozmer a rozšíril ho o okamžité riešenia na zníženie dlhu. Najvýznamnejším návrhom je zriadenie Európskeho fondu splatenia dlhu, ktorý by zlúčil dlh všetkých členov eurozóny presahujúci 60 % ich HDP. Tento dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 2,3 bilióna eur, by bol splácaný po dobu 25 rokov pri nižšom priemernom úroku. Fond by tak vytvoril priestor na prijatie zložitých štrukturálnych reforiem a pomohol by tiež prelomiť špirálu vysokých úrokových sadzieb, väčšieho zadlžovania a menšieho rastu.
V súvislosti s dlhodobejšími riešeniami by mesiac po vstupe novej legislatívy do platnosti mala EK vypracovať časový plán zavedenia stabilizačných dlhopisov eurozóny (eurobondy) a predložiť návrh na nástroj udržateľného rastu zameraného na mobilizáciu 1 % HDP ročne (približne 100 miliárd eur), počas nasledujúcich desiatich rokov, na investície do európskej infraštruktúry.
