Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nástroj má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 3. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu prijali Nástroj proti nátlaku (ACI), čiže nový obchodný nástroj na ochranu EÚ pred ekonomickým vydieraním. Informuje o tom spravodajca TASR.
Nástroj proti nátlaku má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom zahraničné mocnosti čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Má slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, Únii však umožní bojovať proti hospodárskemu nátlaku a reagovať vlastnými protiopatreniami. Nový zákon v súlade s medzinárodným právom a ako poslednú možnosť dovolí EÚ zakročiť v prípade, že Úniu ako celok alebo jej členský štát ekonomicky vydiera tretia krajina.
Za prijatie nového nástroja sa vyslovilo 578 poslancov, 24 bolo proti a 19 sa zdržalo hlasovania.
Podľa schváleného nariadenia o hospodársky nátlak ide vtedy, keď sa tretia krajina pokúša prinútiť Úniu alebo jej členský štát, aby sa rozhodli pre určitú politickú voľbu tým, že voči nim uplatní alebo pohrozí uplatnením obchodných či investičných opatrení.
Hoci tento druh nátlaku narúša strategickú autonómiu Únie, dohoda so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) sa naň nevzťahuje. Mechanizmus na urovnávanie sporov WTO možno uplatniť na konkrétne prípady hospodárskeho nátlaku, len ak sa týkajú aspektov, ktoré porušujú jej zásady.
Podľa nových pravidiel bude mať Európska komisia štyri mesiace na vyšetrenie prípadov možného nátlaku. Na základe jej zistení bude mať Rada EÚ osem až desať týždňov na to, aby kvalifikovanou väčšinou rozhodla, či k nátlaku skutočne došlo.
ACI je určený predovšetkým na podporu dialógu s cieľom presvedčiť orgány krajiny mimo Únie, aby prestali vyvíjať nátlak. Ak však dialóg zlyhá, Únia bude mať k dispozícii sériu protiopatrení. Ak sa nátlak potvrdí a členské štáty s tým budú súhlasiť, eurokomisia bude mať šesť mesiacov na zváženie primeranej reakcie, o čom však musí informovať EP a Radu EÚ.
Europoslanci v snahe zväčšiť odstrašujúci účinok ACI, zahrnuli doň rozsiahly zoznam odvetných opatrení, ktoré bude môcť Únia použiť. Napríklad zaviesť obmedzenia obchodu s tovarom a službami či obmedzenia práv duševného vlastníctva a priamych zahraničných investícií. Alebo obmedziť prístup na trh s verejným obstarávaním EÚ alebo kapitálový trh, či povoľovať výrobky na základe hygienických a chemických predpisov.
Nové pravidlá rovnako uvádzajú, že Únia od tretej krajiny, ktorá sa dopustila nátlaku, bude môcť požadovať nápravu spôsobenej ujmy.
Členské štáty (Rada EÚ) by mali toto nariadenie schváliť v októbri, následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne 20 dní po zverejnení.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Nástroj proti nátlaku má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom zahraničné mocnosti čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Má slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, Únii však umožní bojovať proti hospodárskemu nátlaku a reagovať vlastnými protiopatreniami. Nový zákon v súlade s medzinárodným právom a ako poslednú možnosť dovolí EÚ zakročiť v prípade, že Úniu ako celok alebo jej členský štát ekonomicky vydiera tretia krajina.
Za prijatie nového nástroja sa vyslovilo 578 poslancov, 24 bolo proti a 19 sa zdržalo hlasovania.
Podľa schváleného nariadenia o hospodársky nátlak ide vtedy, keď sa tretia krajina pokúša prinútiť Úniu alebo jej členský štát, aby sa rozhodli pre určitú politickú voľbu tým, že voči nim uplatní alebo pohrozí uplatnením obchodných či investičných opatrení.
Hoci tento druh nátlaku narúša strategickú autonómiu Únie, dohoda so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) sa naň nevzťahuje. Mechanizmus na urovnávanie sporov WTO možno uplatniť na konkrétne prípady hospodárskeho nátlaku, len ak sa týkajú aspektov, ktoré porušujú jej zásady.
Podľa nových pravidiel bude mať Európska komisia štyri mesiace na vyšetrenie prípadov možného nátlaku. Na základe jej zistení bude mať Rada EÚ osem až desať týždňov na to, aby kvalifikovanou väčšinou rozhodla, či k nátlaku skutočne došlo.
ACI je určený predovšetkým na podporu dialógu s cieľom presvedčiť orgány krajiny mimo Únie, aby prestali vyvíjať nátlak. Ak však dialóg zlyhá, Únia bude mať k dispozícii sériu protiopatrení. Ak sa nátlak potvrdí a členské štáty s tým budú súhlasiť, eurokomisia bude mať šesť mesiacov na zváženie primeranej reakcie, o čom však musí informovať EP a Radu EÚ.
Europoslanci v snahe zväčšiť odstrašujúci účinok ACI, zahrnuli doň rozsiahly zoznam odvetných opatrení, ktoré bude môcť Únia použiť. Napríklad zaviesť obmedzenia obchodu s tovarom a službami či obmedzenia práv duševného vlastníctva a priamych zahraničných investícií. Alebo obmedziť prístup na trh s verejným obstarávaním EÚ alebo kapitálový trh, či povoľovať výrobky na základe hygienických a chemických predpisov.
Nové pravidlá rovnako uvádzajú, že Únia od tretej krajiny, ktorá sa dopustila nátlaku, bude môcť požadovať nápravu spôsobenej ujmy.
Členské štáty (Rada EÚ) by mali toto nariadenie schváliť v októbri, následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne 20 dní po zverejnení.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
