Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predpisy ešte musí formálne schváliť aj Rada EÚ, aby mohli nadobudnúť účinnosť.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 12. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v utorok (11. 7.) plány, ktorými sa stanovujú nové ciele v oblasti úspor energie do roku 2030 ako súčasť Európskej zelenej dohody.
Plány, na ktorých sa EP už dohodol s Radou EÚ (členské štáty) stanovujú ciele v oblasti úspor energie v primárnej aj konečnej spotrebe energie v EÚ. Za uvedené právne predpisy zahlasovalo 471 poslancov, 147 bolo proti a 17 sa hlasovania zdržalo. Predpisy ešte musí formálne schváliť aj Rada EÚ, aby mohli nadobudnúť účinnosť.
Znamená to, že členské štáty budú musieť kolektívne zabezpečiť zníženie spotreby energie na úrovni EÚ aspoň o 11,7 % do roku 2030 (v porovnaní s prognózami referenčného scenára na rok 2020). Tento cieľ bude sprevádzať mechanizmus monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje národné príspevky k záväznému cieľu EÚ.
Do roku 2030 musia členské štáty ušetriť v priemere 1,5 % ročne. Ročné úspory energie sa začnú na úrovni 1,3 % v období do konca roka 2025 a v poslednom období do konca roku 2030 postupne dosiahnu 1,9 %.
Ciele úspor by sa mali dosiahnuť prostredníctvom miestnych, regionálnych a vnútroštátnych opatrení v rôznych odvetviach - verejná správa, budovy, podniky, dátové centrá, atď. Poslanci trvali na tom, aby sa systém vzťahoval najmä na verejný sektor, ktorý bude musieť každoročne znížiť svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 %.
Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa každoročne aspoň 3 % verejných budov renovovali na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. V smernici sa stanovujú aj nové požiadavky na účinné systémy diaľkového vykurovania.
Spravodajca EP pre túto oblasť, dánsky poslanec Niels Fuglsang upozornil, že energetická kríza sa neskončila a neexistuje žiadna záruka, že ďalšie zimy budú také mierne ako posledná. "V nasledujúcich siedmich rokoch musíme uskutočniť štrukturálne zmeny. Podarilo sa nám posunúť členské štáty k oveľa ambicióznejším cieľom v oblasti energetickej efektívnosti. Je to veľmi dôležité, aby sme v budúcnosti už neboli závislí od ruskej energie a aby sme mohli splniť naše klimatické ciele," vysvetlil Fuglsang.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Plány, na ktorých sa EP už dohodol s Radou EÚ (členské štáty) stanovujú ciele v oblasti úspor energie v primárnej aj konečnej spotrebe energie v EÚ. Za uvedené právne predpisy zahlasovalo 471 poslancov, 147 bolo proti a 17 sa hlasovania zdržalo. Predpisy ešte musí formálne schváliť aj Rada EÚ, aby mohli nadobudnúť účinnosť.
Znamená to, že členské štáty budú musieť kolektívne zabezpečiť zníženie spotreby energie na úrovni EÚ aspoň o 11,7 % do roku 2030 (v porovnaní s prognózami referenčného scenára na rok 2020). Tento cieľ bude sprevádzať mechanizmus monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje národné príspevky k záväznému cieľu EÚ.
Do roku 2030 musia členské štáty ušetriť v priemere 1,5 % ročne. Ročné úspory energie sa začnú na úrovni 1,3 % v období do konca roka 2025 a v poslednom období do konca roku 2030 postupne dosiahnu 1,9 %.
Ciele úspor by sa mali dosiahnuť prostredníctvom miestnych, regionálnych a vnútroštátnych opatrení v rôznych odvetviach - verejná správa, budovy, podniky, dátové centrá, atď. Poslanci trvali na tom, aby sa systém vzťahoval najmä na verejný sektor, ktorý bude musieť každoročne znížiť svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 %.
Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa každoročne aspoň 3 % verejných budov renovovali na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. V smernici sa stanovujú aj nové požiadavky na účinné systémy diaľkového vykurovania.
Spravodajca EP pre túto oblasť, dánsky poslanec Niels Fuglsang upozornil, že energetická kríza sa neskončila a neexistuje žiadna záruka, že ďalšie zimy budú také mierne ako posledná. "V nasledujúcich siedmich rokoch musíme uskutočniť štrukturálne zmeny. Podarilo sa nám posunúť členské štáty k oveľa ambicióznejším cieľom v oblasti energetickej efektívnosti. Je to veľmi dôležité, aby sme v budúcnosti už neboli závislí od ruskej energie a aby sme mohli splniť naše klimatické ciele," vysvetlil Fuglsang.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
