Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň žiadajú aj posilnenie kybernetickej obrany únie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 13. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali na stredajšom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu dve nelegislatívne uznesenia, ktorými žiadajú posilnenie kybernetickej obrany EÚ a užšiu spoluprácu Únie so Severoatlantickou alianciou.
Uznesenie o kybernetickej obrane EÚ, za ktoré hlasovalo 476 europoslancov (151 bolo proti a 36 sa zdržali hlasovania), pripomína, že Rusko, Čína, Severná Kórea, ale aj rôzne neštátne subjekty sa v minulosti podieľali na kybernetických útokoch na kritickú infraštruktúru EÚ, na kybernetickej špionáži, masovom sledovaní občanov Únie, dezinformačných kampaniach a obmedzovaní prístupu na internet (prostredníctvom vírusov ako WannaCry či NonPetya).
Poslanci upozornili, že príčinou súčasnej kybernetickej zraniteľnosti je roztrieštenosť európskych obranných stratégií a kapacít, a preto vyzvali členské štáty, aby posilnili spôsobilosti svojich ozbrojených síl v oblasti kybernetickej obrany a zintenzívnili vzájomnú spoluprácu na úrovni EÚ, ako aj s NATO a s ďalšími partnermi. Súčasťou týchto snáh by mali byť spoločné kybernetické cvičenia, odborná príprava a výmenné pobyty mladých dôstojníkov, nábor expertov na počítačovú forenznú analýzu a posilnenie odborných kapacít v oblasti kybernetickej obrany pri misiách a operáciách EÚ.
V tejto oblasti poslanci privítali dva kybernetické projekty, ktoré majú byť spustené v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO): platformu na výmenu informácií o kybernetických hrozbách a reakcii na incidenty a tímy rýchlej kybernetickej reakcie.
V samostatnom uznesení o vzťahoch EÚ a NATO, ktoré podporilo 411 poslancov (182 bolo proti, 57 sa zdržali), sa uvádza, že ani jedna z organizácií nedisponuje dostatočnou škálou nástrojov na zvládanie nových bezpečnostných hrozieb, ktoré sú čoraz viac hybridné a menej konvenčné.
EP preto požaduje zintenzívnenie spolupráce EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany, strategickej komunikácie, boja proti terorizmu a nepravidelnej migrácii, ako aj rozvíjanie spoločného situačného povedomia o hybridných hrozbách, posilnenie výmeny utajovaných informácií a odstraňovanie prekážok rýchleho pohybu vojenského personálu a techniky v rámci EÚ.
Poslanci v schválenom texte privítali zvýšenú prítomnosť jednotiek NATO na jeho východnej hranici, konkrétne v Estónsku, Lotyšsku, Litve a v Poľsku. Podľa ich vyjadrenia spoluprácu EÚ a NATO na východnej hranici treba ešte viac posilniť s cieľom predchádzať a zabrániť hybridnému a tradičnému prenikaniu Ruska do týchto krajín.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Uznesenie o kybernetickej obrane EÚ, za ktoré hlasovalo 476 europoslancov (151 bolo proti a 36 sa zdržali hlasovania), pripomína, že Rusko, Čína, Severná Kórea, ale aj rôzne neštátne subjekty sa v minulosti podieľali na kybernetických útokoch na kritickú infraštruktúru EÚ, na kybernetickej špionáži, masovom sledovaní občanov Únie, dezinformačných kampaniach a obmedzovaní prístupu na internet (prostredníctvom vírusov ako WannaCry či NonPetya).
Poslanci upozornili, že príčinou súčasnej kybernetickej zraniteľnosti je roztrieštenosť európskych obranných stratégií a kapacít, a preto vyzvali členské štáty, aby posilnili spôsobilosti svojich ozbrojených síl v oblasti kybernetickej obrany a zintenzívnili vzájomnú spoluprácu na úrovni EÚ, ako aj s NATO a s ďalšími partnermi. Súčasťou týchto snáh by mali byť spoločné kybernetické cvičenia, odborná príprava a výmenné pobyty mladých dôstojníkov, nábor expertov na počítačovú forenznú analýzu a posilnenie odborných kapacít v oblasti kybernetickej obrany pri misiách a operáciách EÚ.
V tejto oblasti poslanci privítali dva kybernetické projekty, ktoré majú byť spustené v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO): platformu na výmenu informácií o kybernetických hrozbách a reakcii na incidenty a tímy rýchlej kybernetickej reakcie.
V samostatnom uznesení o vzťahoch EÚ a NATO, ktoré podporilo 411 poslancov (182 bolo proti, 57 sa zdržali), sa uvádza, že ani jedna z organizácií nedisponuje dostatočnou škálou nástrojov na zvládanie nových bezpečnostných hrozieb, ktoré sú čoraz viac hybridné a menej konvenčné.
EP preto požaduje zintenzívnenie spolupráce EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany, strategickej komunikácie, boja proti terorizmu a nepravidelnej migrácii, ako aj rozvíjanie spoločného situačného povedomia o hybridných hrozbách, posilnenie výmeny utajovaných informácií a odstraňovanie prekážok rýchleho pohybu vojenského personálu a techniky v rámci EÚ.
Poslanci v schválenom texte privítali zvýšenú prítomnosť jednotiek NATO na jeho východnej hranici, konkrétne v Estónsku, Lotyšsku, Litve a v Poľsku. Podľa ich vyjadrenia spoluprácu EÚ a NATO na východnej hranici treba ešte viac posilniť s cieľom predchádzať a zabrániť hybridnému a tradičnému prenikaniu Ruska do týchto krajín.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
