Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci požadujú zavedenie sektorového limitu financovania vo výške 30 % z rozpočtu EFSI.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 15. júna (TASR) - Investičný plán EÚ by mal byť geograficky vyváženejší, orientovaný na podporu malých podnikov a otvorený riskantnejším investíciám. Zhodli sa dnes poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
Europoslanci vyslovili znepokojenie s tým, že až 91 % financií z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) bolo vynaložených v pätnástich členských štátoch Únie, ktoré v porovnaní s inými krajinami EÚ nepociťujú akútny nedostatok investícií.
Parlament v nelegislatívnom uznesení poukázal aj na sektorovú nevyváženosť podpory, keď na energetiku pripadalo 46 % celkových prostriedkov EFSI, na oblasť sociálnej infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania však boli vyčlenené iba 4 % schváleného financovania investičného fondu.
Poslanci preto požadujú zavedenie sektorového limitu financovania vo výške 30 % z rozpočtu EFSI.
Uznesenie pripomína, že účelom EFSI je poskytovať doplňujúce zdroje tam, kde zlyháva trh a podporovať operácie, ktoré by bez EÚ bolo možné zrealizovať iba v obmedzenej miere alebo vôbec. Poslanci v tejto súvislosti požadujú jasné zadefinovanie konceptu doplnkovosti, ale aj podporu inovatívnym a prelomovým projektom, ktoré sú zväčša rizikovejšie ako projekty, ktoré podporuje Európska investičná banka (EIB).
EFSI by podľa ich názoru mal vo väčšej miere financovať aj projekty malého rozsahu a cezhraničné projekty. EIB a Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) by podľa poslancov mali podporiť využívanie investičných platforiem, ktoré by mali zoskupovať menšie projekty a poskytovať im technickú pomoc, čo by prispelo ku geografickej a tematickej diverzifikácii investícií.
Európsky fond pre strategické investície, ktorý je spravovaný EIB, bol zriadený na obdobie troch rokov s cieľom priniesť reálnej ekonomike investície v objeme aspoň 315 miliárd eur. Európska komisia navrhla predĺženie životnosti EFSI do konca súčasného viacročného finančného rámca, čiže do začiatku roku 2021, s cieľom mobilizovať do tohto dátumu investície v celkovom objeme 500 miliárd eur.
Europoslanci vyslovili znepokojenie s tým, že až 91 % financií z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) bolo vynaložených v pätnástich členských štátoch Únie, ktoré v porovnaní s inými krajinami EÚ nepociťujú akútny nedostatok investícií.
Parlament v nelegislatívnom uznesení poukázal aj na sektorovú nevyváženosť podpory, keď na energetiku pripadalo 46 % celkových prostriedkov EFSI, na oblasť sociálnej infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania však boli vyčlenené iba 4 % schváleného financovania investičného fondu.
Poslanci preto požadujú zavedenie sektorového limitu financovania vo výške 30 % z rozpočtu EFSI.
Uznesenie pripomína, že účelom EFSI je poskytovať doplňujúce zdroje tam, kde zlyháva trh a podporovať operácie, ktoré by bez EÚ bolo možné zrealizovať iba v obmedzenej miere alebo vôbec. Poslanci v tejto súvislosti požadujú jasné zadefinovanie konceptu doplnkovosti, ale aj podporu inovatívnym a prelomovým projektom, ktoré sú zväčša rizikovejšie ako projekty, ktoré podporuje Európska investičná banka (EIB).
EFSI by podľa ich názoru mal vo väčšej miere financovať aj projekty malého rozsahu a cezhraničné projekty. EIB a Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) by podľa poslancov mali podporiť využívanie investičných platforiem, ktoré by mali zoskupovať menšie projekty a poskytovať im technickú pomoc, čo by prispelo ku geografickej a tematickej diverzifikácii investícií.
Európsky fond pre strategické investície, ktorý je spravovaný EIB, bol zriadený na obdobie troch rokov s cieľom priniesť reálnej ekonomike investície v objeme aspoň 315 miliárd eur. Európska komisia navrhla predĺženie životnosti EFSI do konca súčasného viacročného finančného rámca, čiže do začiatku roku 2021, s cieľom mobilizovať do tohto dátumu investície v celkovom objeme 500 miliárd eur.
