Pracovníci v textilnom priemysle na celom svete, medzi nimi aj mladé ženy a deti, sú často nútení pracovať neúmerne dlho za nízku mzdu v prostrední neistoty, násilia a v nebezpečných podmienkach.
Autor TASR
Brusel 27. apríla (TASR) - Európska únia potrebuje spoločné pravidlá, ktoré prinútia podniky textilného a odevného priemyslu na celom svete zlepšiť práva pracovníkov vyrábajúcich nimi ponúkané produkty. Vyplýva zo z dnes prijatého nelegislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu (EP).
Poslanci v rámci tejto témy upozornili, že pracovníci v textilnom priemysle na celom svete, medzi nimi aj mladé ženy a deti, sú často nútení pracovať neúmerne dlho za nízku mzdu v prostrední neistoty, násilia a v nebezpečných podmienkach. Tieto praktiky zároveň vedú k sociálnemu dumpingu, ktorý je škodlivý pre odevný priemysel v EÚ.
"Nemôžeme zatvárať oči nad tým, či je naše oblečenie vyrobené za cenu obrovského ľudského utrpenia. Iba záväzný rámec môže garantovať, že produkty predávané na európskom trhu nenarúšajú dôstojnosť a práva miliónov pracovníkov. EÚ má prostriedky na to, aby konala, preto žiadame Európsku komisiu, aby ich využila," uviedla spravodajkyňa tohto uznesenia, španielska poslankyňa Lola Sánchezová Caldenteyová.
Parlament v snahe zabrániť tragédiám, akou bolo zrútenie objektu Rana Plaza v Bangladéši v roku 2013, a s cieľom prinútiť odevný a obuvnícky sektor a tiež krajiny exportujúce textil k väčšej zodpovednosti, predkladá sériu návrhov.
Poslanci okrem iného požadujú, aby odevný a obuvnícky priemysel kontroloval svojich dodávateľov. EÚ by mala prinútiť krajiny, ktoré dovážajú textilné produkty do EÚ v rámci preferenčného prístupu na jednotný trh, aby dodržiavali štandardy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a vyrábali textilné produkty udržateľným spôsobom. Členské štáty by vo vzťahu k tretím krajinám mali presadzovať dodržiavanie práv zamestnancov textilných tovární.
Europarlament ďalej požaduje označovanie textilných produktov, aby spotrebitelia mali možnosť zistiť, či boli pri ich výrobe dodržané spravodlivé pracovné podmienky.
Okrem toho by samotné inštitúcie EÚ mali ísť príkladom a pri verejných obstarávaniach uprednostňovať iba zodpovedných výrobcov a dovozcov textilných výrobkov.
Podľa údajov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) viac ako 70 percent dovážaných textilných výrobkov do EÚ pochádza z Ázie. Ich najväčšími výrobcami sú Čína, Bangladéš, India, Vietnam, Kambodža a Indonézia. Svoje produkty si v týchto krajinách nechávajú vyrábať svetové značky, ktoré sa zameriavajú na čo najnižšie náklady a požadujú prísne dodacie lehoty. Dôsledky tohto prístupu si väčšinou odnesú miestni pracovníci.
Poslanci v rámci tejto témy upozornili, že pracovníci v textilnom priemysle na celom svete, medzi nimi aj mladé ženy a deti, sú často nútení pracovať neúmerne dlho za nízku mzdu v prostrední neistoty, násilia a v nebezpečných podmienkach. Tieto praktiky zároveň vedú k sociálnemu dumpingu, ktorý je škodlivý pre odevný priemysel v EÚ.
"Nemôžeme zatvárať oči nad tým, či je naše oblečenie vyrobené za cenu obrovského ľudského utrpenia. Iba záväzný rámec môže garantovať, že produkty predávané na európskom trhu nenarúšajú dôstojnosť a práva miliónov pracovníkov. EÚ má prostriedky na to, aby konala, preto žiadame Európsku komisiu, aby ich využila," uviedla spravodajkyňa tohto uznesenia, španielska poslankyňa Lola Sánchezová Caldenteyová.
Parlament v snahe zabrániť tragédiám, akou bolo zrútenie objektu Rana Plaza v Bangladéši v roku 2013, a s cieľom prinútiť odevný a obuvnícky sektor a tiež krajiny exportujúce textil k väčšej zodpovednosti, predkladá sériu návrhov.
Poslanci okrem iného požadujú, aby odevný a obuvnícky priemysel kontroloval svojich dodávateľov. EÚ by mala prinútiť krajiny, ktoré dovážajú textilné produkty do EÚ v rámci preferenčného prístupu na jednotný trh, aby dodržiavali štandardy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a vyrábali textilné produkty udržateľným spôsobom. Členské štáty by vo vzťahu k tretím krajinám mali presadzovať dodržiavanie práv zamestnancov textilných tovární.
Europarlament ďalej požaduje označovanie textilných produktov, aby spotrebitelia mali možnosť zistiť, či boli pri ich výrobe dodržané spravodlivé pracovné podmienky.
Okrem toho by samotné inštitúcie EÚ mali ísť príkladom a pri verejných obstarávaniach uprednostňovať iba zodpovedných výrobcov a dovozcov textilných výrobkov.
Podľa údajov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) viac ako 70 percent dovážaných textilných výrobkov do EÚ pochádza z Ázie. Ich najväčšími výrobcami sú Čína, Bangladéš, India, Vietnam, Kambodža a Indonézia. Svoje produkty si v týchto krajinách nechávajú vyrábať svetové značky, ktoré sa zameriavajú na čo najnižšie náklady a požadujú prísne dodacie lehoty. Dôsledky tohto prístupu si väčšinou odnesú miestni pracovníci.