Poslanci tiež navrhujú predbežný 20-% cieľ znižovania emisií do roku 2025, o päť percentuálnych bodov viac, ako navrhla eurokomisia.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 3. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v stredu v Štrasburgu dohodli, že emisie CO2 nových automobilov by mali do roku 2030 klesnúť o 40 percent, zatiaľ čo podiel elektrických a nízkoemisných vozidiel na trhu by mal rásť rýchlejšie.
Za text nariadenia, ktorý navrhuje znížiť emisie nových predaných vozidiel do roku 2030 na úrovni 40 % (oproti hodnotám v roku 2021), hlasovalo 389 poslancov, 239 bolo proti a 41 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia v pôvodnom návrhu presadzovala 30-% zníženie emisií do roku 2030.
Poslanci tiež navrhujú predbežný 20-% cieľ znižovania emisií do roku 2025, o päť percentuálnych bodov viac, ako navrhla eurokomisia.
"Získať podporu pre 40-percentný cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 nebolo ľahké, na úspešne dosiahnutý výsledok som však hrdá. Rovnako dôležitý je aj 20-percentný cieľ do roku 2025," uviedla maltská poslankyňa a spravodajkyňa uznesenia Miriam Dalliová.
Výrobcovia automobilov, ktorých priemerné emisie CO2 prekračujú tieto ciele, by mali čeliť pokutám, príjem z ktorých by smeroval do rozpočtu EÚ. Takto získané prostriedky by sa podľa poslancov mali vynaložiť na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov automobilového priemyslu, ktorých negatívne zasiahli zmeny v sektore.
Automobilky by podľa schváleného návrhu mali zabezpečiť, aby ich vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami (elektromobily alebo vozidlá emitujúce menej ako 50g CO2 na km), tvorili v roku 2025 minimálne 20 % a do roku 2030 aspoň 35 % z celkového počtu nimi predaných nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel na trhu EÚ.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do dvoch rokov zaviedla systém testovania reálnych emisií CO2 pomocou prenosného zariadenia - podobne ako v prípade testovania emisií NOx. Poslanci presadzujú, aby bol systém testovania emisií v skutočných jazdných podmienkach plne funkčný v roku 2023.
Spoločensky prijateľný a spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami do polovice tohto storočia si podľa poslancov vyžaduje zmeny v celom hodnotovom reťazci automobilového odvetvia, ktoré by zohľadňovali prípadné negatívne spoločenské dopady. EÚ by preto mala podporovať zvyšovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu a presun pracovníkov automobilového priemyslu, a to najmä v regiónoch a komunitách, ktoré budú týmto prechodom najviac zasiahnuté. Parlament zároveň vyzval na podporu vývoja batérií a batériových článkov v EÚ, čo je jednou z priorít eurokomisie.
EP požaduje, aby Európska komisia do konca roka 2019 predložila legislatívny návrh v oblasti označovania automobilov, ktoré by spotrebiteľom poskytlo presné a porovnateľné údaje o spotrebe paliva, emisiách CO2 a ďalších ovzdušie znečisťujúcich látok. Od roku 2025 by zároveň výrobcovia automobilov mali na základe spoločnej metodiky nahlasovať emisie CO2 ich nových vozidiel za celý životný cyklus.
Ministri členských štátov by mali dospieť ku spoločnej pozícii v tejto otázke na budúci týždeň (9.10) na svojom zasadnutí v Luxemburgu. Rokovania medzi vyjednávačmi EP a predsedníctvom Rady o konečnom znení novej legislatívy by mohli začať už 10. októbra.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Za text nariadenia, ktorý navrhuje znížiť emisie nových predaných vozidiel do roku 2030 na úrovni 40 % (oproti hodnotám v roku 2021), hlasovalo 389 poslancov, 239 bolo proti a 41 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia v pôvodnom návrhu presadzovala 30-% zníženie emisií do roku 2030.
Poslanci tiež navrhujú predbežný 20-% cieľ znižovania emisií do roku 2025, o päť percentuálnych bodov viac, ako navrhla eurokomisia.
"Získať podporu pre 40-percentný cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 nebolo ľahké, na úspešne dosiahnutý výsledok som však hrdá. Rovnako dôležitý je aj 20-percentný cieľ do roku 2025," uviedla maltská poslankyňa a spravodajkyňa uznesenia Miriam Dalliová.
Výrobcovia automobilov, ktorých priemerné emisie CO2 prekračujú tieto ciele, by mali čeliť pokutám, príjem z ktorých by smeroval do rozpočtu EÚ. Takto získané prostriedky by sa podľa poslancov mali vynaložiť na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov automobilového priemyslu, ktorých negatívne zasiahli zmeny v sektore.
Automobilky by podľa schváleného návrhu mali zabezpečiť, aby ich vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami (elektromobily alebo vozidlá emitujúce menej ako 50g CO2 na km), tvorili v roku 2025 minimálne 20 % a do roku 2030 aspoň 35 % z celkového počtu nimi predaných nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel na trhu EÚ.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do dvoch rokov zaviedla systém testovania reálnych emisií CO2 pomocou prenosného zariadenia - podobne ako v prípade testovania emisií NOx. Poslanci presadzujú, aby bol systém testovania emisií v skutočných jazdných podmienkach plne funkčný v roku 2023.
Spoločensky prijateľný a spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami do polovice tohto storočia si podľa poslancov vyžaduje zmeny v celom hodnotovom reťazci automobilového odvetvia, ktoré by zohľadňovali prípadné negatívne spoločenské dopady. EÚ by preto mala podporovať zvyšovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu a presun pracovníkov automobilového priemyslu, a to najmä v regiónoch a komunitách, ktoré budú týmto prechodom najviac zasiahnuté. Parlament zároveň vyzval na podporu vývoja batérií a batériových článkov v EÚ, čo je jednou z priorít eurokomisie.
EP požaduje, aby Európska komisia do konca roka 2019 predložila legislatívny návrh v oblasti označovania automobilov, ktoré by spotrebiteľom poskytlo presné a porovnateľné údaje o spotrebe paliva, emisiách CO2 a ďalších ovzdušie znečisťujúcich látok. Od roku 2025 by zároveň výrobcovia automobilov mali na základe spoločnej metodiky nahlasovať emisie CO2 ich nových vozidiel za celý životný cyklus.
Ministri členských štátov by mali dospieť ku spoločnej pozícii v tejto otázke na budúci týždeň (9.10) na svojom zasadnutí v Luxemburgu. Rokovania medzi vyjednávačmi EP a predsedníctvom Rady o konečnom znení novej legislatívy by mohli začať už 10. októbra.
Spravodajca TASR Jaromír Novak