Monika Beňová (Smer-SD) spomenula, že Európa sa v rámci dosahovania cieľov súvisiacich so zelenou transformáciou snaží znížiť svoju závislosť od strategických surovín z Číny.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 14. decembra (TASR) - Zákon, ktorý posilní dodávky strategických surovín do EÚ a ktorý v utorok (12. 12.) odobril Európsky parlament (EP), podporila aj väčšina slovenských europoslancov.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá bola spravodajkyňou pre zákon o dostupnosti kritických surovín vo Výbore EP pre zahraničné veci, upozornila, že znižovanie závislosti od Číny je kľúčom aj k našej národnej ekonomickej bezpečnosti. "Zákon odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Očakáva sa, že celosvetový trh elektromobilov, ktoré používajú lítiové batérie, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia a tieto závislosti zneužíva prostredníctvom ekonomického nátlaku voči tretím krajinám," vysvetlila potrebu nového zákona. Podľa nej zákon stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu dodávok kritických surovín pre potreby európskeho priemyslu, a tým prispeje k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Ocenila, že ňou presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými krajinami a partnermi EÚ v tejto oblasti.
Vladimír Bilčík (Demokrati) tvrdí, že ambiciózne ciele si vyžadujú lepšie plánovanie, lebo ak chce EÚ pokračovať v napĺňaní Zelenej dohody, bez spoločného zabezpečovania kritických surovín sa nezaobíde. "O to viac to platí v dobe, keď sa zahraničné mocnosti, ako Rusko alebo Čína snažia zasahovať do fungovania EÚ a strategické suroviny využívajú ako nástroj vydierania," skonštatoval.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že Slovensko aj Európa donedávna ignorovali riziká, ktoré prináša závislosť od často nespoľahlivých obchodných partnerov a totalitných režimov. "Aby sme predišli budúcim krízam, chceme týmto zákonom dosiahnuť bezpečnosť v dodávkach kritických surovín. Kľúčové bude lepšie využitie surovín v odpade, podpora výskumu a vývoja alternatív, zjednodušenie administratívy, ale aj zlepšenie podmienok pre malé a stredné firmy a startupy," vysvetlil.
Eugen Jurzyca (SaS) súhlasí, že závislosť od dovozu surovín z jednej krajiny je problém, ale podľa neho väčší dôraz by sa mal klásť na diverzifikáciu zdrojov a ťažbu surovín na území EÚ a to tak, aby z ťažby benefitovali aj lokálne komunity.
Jozef Mihál (Jablko) podporil návrh zameraný na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov kritických surovín, ktoré sú nevyhnutnými vstupmi pre širokú škálu strategických odvetví. "Únia sa takmer výlučne spolieha na dovoz mnohých takýchto surovín, často zo štátov riadených autokratickými režimami. Vítam tento návrh a podporujem otvorenú strategickú autonómiu EÚ diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a snahu o zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a prosperity členských štátov EÚ a vytvorenie kvalitných pracovných miest," odkázal.
Peter Pollák (hnutie Slovensko) sa obáva, že závislosť od dovozu kritických surovín z tretích krajín je rizikom pre EÚ, lebo krajiny, ako Čína zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. "Vítam snahy a podporujem opatrenia, ktoré majú viesť k väčšej hospodárskej sebestačnosti EÚ v tejto oblasti," povedal.
Ivan Štefanec (KDH) spresnil, že dostatok kritických surovín je kľúčový nielen pre hospodársku odolnosť EÚ, zelenú a digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť našich výrobcov na svetových trhoch, ale má aj geopolitický rozmer.
Michal Wiezik (PS) si myslí, že z geopolitického hľadiska ide o významné posilnenie európskej odolnosti, suverenity a konkurencieschopnosti. "Dôležitý je dôraz na domáce spracovateľské kapacity, posilnenie recyklácie kritických surovín a podpora inovácií s cieľom rozvíjať vývoj udržateľných alternatívnych materiálov a výrobných metód. Za slabinu nariadenia považujem možnosť ťažby kritických surovín aj na chránených územiach NATURA 2000," odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD) spomenula, že Európa sa v rámci dosahovania cieľov súvisiacich so zelenou transformáciou snaží znížiť svoju závislosť od strategických surovín z Číny. Nové pravidlá podľa nej prehĺbia spoluprácu s krajinami, v ktorých sa kritické suroviny ťažia a zároveň zjednodušia aj ich samotnú ťažbu v členských štátoch a zrejme povedú k otváraniu nových baní.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá bola spravodajkyňou pre zákon o dostupnosti kritických surovín vo Výbore EP pre zahraničné veci, upozornila, že znižovanie závislosti od Číny je kľúčom aj k našej národnej ekonomickej bezpečnosti. "Zákon odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Očakáva sa, že celosvetový trh elektromobilov, ktoré používajú lítiové batérie, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia a tieto závislosti zneužíva prostredníctvom ekonomického nátlaku voči tretím krajinám," vysvetlila potrebu nového zákona. Podľa nej zákon stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu dodávok kritických surovín pre potreby európskeho priemyslu, a tým prispeje k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Ocenila, že ňou presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými krajinami a partnermi EÚ v tejto oblasti.
Vladimír Bilčík (Demokrati) tvrdí, že ambiciózne ciele si vyžadujú lepšie plánovanie, lebo ak chce EÚ pokračovať v napĺňaní Zelenej dohody, bez spoločného zabezpečovania kritických surovín sa nezaobíde. "O to viac to platí v dobe, keď sa zahraničné mocnosti, ako Rusko alebo Čína snažia zasahovať do fungovania EÚ a strategické suroviny využívajú ako nástroj vydierania," skonštatoval.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že Slovensko aj Európa donedávna ignorovali riziká, ktoré prináša závislosť od často nespoľahlivých obchodných partnerov a totalitných režimov. "Aby sme predišli budúcim krízam, chceme týmto zákonom dosiahnuť bezpečnosť v dodávkach kritických surovín. Kľúčové bude lepšie využitie surovín v odpade, podpora výskumu a vývoja alternatív, zjednodušenie administratívy, ale aj zlepšenie podmienok pre malé a stredné firmy a startupy," vysvetlil.
Eugen Jurzyca (SaS) súhlasí, že závislosť od dovozu surovín z jednej krajiny je problém, ale podľa neho väčší dôraz by sa mal klásť na diverzifikáciu zdrojov a ťažbu surovín na území EÚ a to tak, aby z ťažby benefitovali aj lokálne komunity.
Jozef Mihál (Jablko) podporil návrh zameraný na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov kritických surovín, ktoré sú nevyhnutnými vstupmi pre širokú škálu strategických odvetví. "Únia sa takmer výlučne spolieha na dovoz mnohých takýchto surovín, často zo štátov riadených autokratickými režimami. Vítam tento návrh a podporujem otvorenú strategickú autonómiu EÚ diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a snahu o zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a prosperity členských štátov EÚ a vytvorenie kvalitných pracovných miest," odkázal.
Peter Pollák (hnutie Slovensko) sa obáva, že závislosť od dovozu kritických surovín z tretích krajín je rizikom pre EÚ, lebo krajiny, ako Čína zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. "Vítam snahy a podporujem opatrenia, ktoré majú viesť k väčšej hospodárskej sebestačnosti EÚ v tejto oblasti," povedal.
Ivan Štefanec (KDH) spresnil, že dostatok kritických surovín je kľúčový nielen pre hospodársku odolnosť EÚ, zelenú a digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť našich výrobcov na svetových trhoch, ale má aj geopolitický rozmer.
Michal Wiezik (PS) si myslí, že z geopolitického hľadiska ide o významné posilnenie európskej odolnosti, suverenity a konkurencieschopnosti. "Dôležitý je dôraz na domáce spracovateľské kapacity, posilnenie recyklácie kritických surovín a podpora inovácií s cieľom rozvíjať vývoj udržateľných alternatívnych materiálov a výrobných metód. Za slabinu nariadenia považujem možnosť ťažby kritických surovín aj na chránených územiach NATURA 2000," odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD) spomenula, že Európa sa v rámci dosahovania cieľov súvisiacich so zelenou transformáciou snaží znížiť svoju závislosť od strategických surovín z Číny. Nové pravidlá podľa nej prehĺbia spoluprácu s krajinami, v ktorých sa kritické suroviny ťažia a zároveň zjednodušia aj ich samotnú ťažbu v členských štátoch a zrejme povedú k otváraniu nových baní.