Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové pravidlá pomôžu budovať v Európe energeticky efektívnejšie budovy.
Autor TASR
Štrasburg 17. apríla (TASR) - Európska komisia v utorok privítala hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí v Štrasburgu schválili revidovanú smernicu o energetickej účinnosti budov.
Nové pravidlá pomôžu budovať v Európe "inteligentnejšie" budovy a hlavne energeticky efektívnejšie, čím sa ušetria peniaze a vytvoria aj nové pracovné miesta v odvetví rekonštrukcií budov a stavebníctva.
Poslanci sa veľkou väčšinou hlasov (546 za, 35 proti, 96 sa zdržali) dohodli na roku 2050 ako cieľovom dátume pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Aktualizovaná legislatíva vyžaduje, aby členské štáty EÚ vypracovali národné dlhodobé stratégie na podporu renovácie verejných a súkromných budov, ktoré budú "dekarbonizované", čiže energeticky úsporné a majú znížiť emisie CO2 vznikajúce pri zateplení alebo ochladzovaní budov v EÚ o 80 až 85 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
Podľa stanoviska exekutívy EÚ hlasovanie europarlamentu signalizuje ukončenie prvého z ôsmich legislatívnych návrhov, ktoré sú súčasťou balíka "Čistá energia pre všetkých pre Európanov". Ten bol predložený Európskou komisiou 30. novembra 2016.
Dohodnuté zmeny naznačujú využitie obrovského potenciálu zvyšovania efektívnosti v sektore stavebníctva, najväčšieho spotrebiteľa energií v Európe. Zahŕňajú opatrenia, ktoré urýchlia rýchlosť renovácií budov na energeticky účinnejšie systémy a ktoré posilnia energetickú účinnosť nových budov.
Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil, že obnovením a modernizáciou budov v Európe sa má dosiahnuť viacero cieľov: nižšie účty za energiu, zlepšenie zdravia, ochrana životného prostredia a zníženie emisií v EÚ, keďže viac ako tretina emisií je spôsobená budovami.
Nová smernica obsahuje požiadavky s prvkami elektromobility pre nové budovy a budovy, ktoré prejdú rozsiahlou rekonštrukciou. Znamená to napríklad zriadenie najmenej jedného miesta na dobíjanie elektrických vozidiel v budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami. To predpokladá nevyhnutnú káblovú infraštruktúru na dobíjanie elektromobilov.
Odobrený dokument zavádza aj tzv. ukazovateľ inteligentnej pripravenosti, čo je nový nástroj na meranie schopnosti budov zefektívniť svoju prevádzku, zaistiť interakciu s rozvodnou sieťou a prispôsobiť spotrebu energie skutočným potrebám obyvateľov budovy. Európska komisia má vypracovať tento koncept do konca roka 2019.
Dánsky europoslanec a spravodajca tohto uznesenia Bendt Bendtsen pripomenul, že revidovaná smernica o budovách je jasným signálom, že EÚ dodržiava svoje medzinárodné klimatické záväzky a má záujem na dokončení energetickej únie.
"Budovy zohrávajú pri týchto snahách zásadnú úlohu: určili sme jasný smer pre zlepšovanie našich budov v Európe a investorom sme poskytli istotu, že energetická renovácia je prioritou pre budúcnosť," uviedol poslanec.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Nové pravidlá pomôžu budovať v Európe "inteligentnejšie" budovy a hlavne energeticky efektívnejšie, čím sa ušetria peniaze a vytvoria aj nové pracovné miesta v odvetví rekonštrukcií budov a stavebníctva.
Poslanci sa veľkou väčšinou hlasov (546 za, 35 proti, 96 sa zdržali) dohodli na roku 2050 ako cieľovom dátume pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Aktualizovaná legislatíva vyžaduje, aby členské štáty EÚ vypracovali národné dlhodobé stratégie na podporu renovácie verejných a súkromných budov, ktoré budú "dekarbonizované", čiže energeticky úsporné a majú znížiť emisie CO2 vznikajúce pri zateplení alebo ochladzovaní budov v EÚ o 80 až 85 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
Podľa stanoviska exekutívy EÚ hlasovanie europarlamentu signalizuje ukončenie prvého z ôsmich legislatívnych návrhov, ktoré sú súčasťou balíka "Čistá energia pre všetkých pre Európanov". Ten bol predložený Európskou komisiou 30. novembra 2016.
Dohodnuté zmeny naznačujú využitie obrovského potenciálu zvyšovania efektívnosti v sektore stavebníctva, najväčšieho spotrebiteľa energií v Európe. Zahŕňajú opatrenia, ktoré urýchlia rýchlosť renovácií budov na energeticky účinnejšie systémy a ktoré posilnia energetickú účinnosť nových budov.
Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil, že obnovením a modernizáciou budov v Európe sa má dosiahnuť viacero cieľov: nižšie účty za energiu, zlepšenie zdravia, ochrana životného prostredia a zníženie emisií v EÚ, keďže viac ako tretina emisií je spôsobená budovami.
Nová smernica obsahuje požiadavky s prvkami elektromobility pre nové budovy a budovy, ktoré prejdú rozsiahlou rekonštrukciou. Znamená to napríklad zriadenie najmenej jedného miesta na dobíjanie elektrických vozidiel v budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami. To predpokladá nevyhnutnú káblovú infraštruktúru na dobíjanie elektromobilov.
Odobrený dokument zavádza aj tzv. ukazovateľ inteligentnej pripravenosti, čo je nový nástroj na meranie schopnosti budov zefektívniť svoju prevádzku, zaistiť interakciu s rozvodnou sieťou a prispôsobiť spotrebu energie skutočným potrebám obyvateľov budovy. Európska komisia má vypracovať tento koncept do konca roka 2019.
Dánsky europoslanec a spravodajca tohto uznesenia Bendt Bendtsen pripomenul, že revidovaná smernica o budovách je jasným signálom, že EÚ dodržiava svoje medzinárodné klimatické záväzky a má záujem na dokončení energetickej únie.
"Budovy zohrávajú pri týchto snahách zásadnú úlohu: určili sme jasný smer pre zlepšovanie našich budov v Európe a investorom sme poskytli istotu, že energetická renovácia je prioritou pre budúcnosť," uviedol poslanec.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
