Štrasburg 15. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v Štrasburgu v utorok (14. 3.) popoludní pýtali eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej, ako je EÚ pripravená zaistiť svoju energetickú bezpečnosť. K tejto téme sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Po sérii opatrení, ktoré EÚ zaviedla po vypuknutí vojny na Ukrajine a zvýšení cien energií sa očakáva, že ako ďalšie kroky prijme reformu európskeho trhu s elektrickou energiou, uľahčenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a pokročí v spoločných nákupoch plynu.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že regulácia cien môže pomôcť, ale má aj negatívne dosahy na ekonomiku. Najviac verí opatreniam, ktoré sú systémové, napríklad prepájaniu trhu s elektrinou v rámci celej EÚ. "Ten trh prepojený dobre nie je, čo v januári skritizoval aj Európsky dvor audítorov. To potom vedie k vyšším cenám," upozornil. Prepájanie vidí nielen pri energetickej infraštruktúre, ale aj pri odbúravaní regulačných bariér.

Ďalšie vhodné opatrenie sú podľa neho možné vtedy, keď krajiny majú nízke dlhy a vytvorenú rezervu na kompenzáciu tvrdých dosahov energetickej krízy.

Michal Wiezik (PS) ocenil, že EÚ sa v krátkom čase podarilo odpútať od dodávok ruských fosílnych palív, diverzifikovať dodávky energie a efektívnejšie ich míňať, čo znamená, že zásobníky plynu v EÚ sú bezprecedentne naplnené už v marci. "Podarilo sa napredovať v obnoviteľných zdrojoch energie, čo je podľa mňa to konečné riešenie," uviedol. Dodal, že táto schéma by mala platiť aj pre budúcu zimu, hoci možno očakávať cenové výkyvy, ale cestu, ktorou vykročila EÚ, považuje za správnu - odklon od fosílnych palív, využívanie lokálnych zdrojov obnoviteľnej energie, úspornosť zdrojov a efektívne využívanie energie.

Za vhodný považuje aj spoločný európsky prístup, čiže spoločné nákupy plynu a iných strategických surovín potrebných pre prechod na zelenú ekonomiku. "Je to najväčšia sila nášho európskeho priestoru, postupovať spoločne, ale cieľ nemá byť nakupovať lacný plyn, cieľ má byť oslobodiť sa od plynu," odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že EÚ pod tlakom vojny na Ukrajine a energetickej krízy prijala viacero legislatívnych krokov, aby bola lepšie pripravená na budúce zimy. "Teraz sme závislí na ruskom plyne len na úrovni sedem percent, čo je veľký krok, ale môžeme sa na Slovensku pýtať, prečo Česká republika bola schopná túto závislosť znížiť na nulu a my nie?" opísala situáciu. Dodala, že treba pokračovať v diverzifikácii dodávok a za dôležité považuje, aby EÚ nebola závislá od žiadnych zdrojov vo vlastníctve nedemokratických režimov a krajín, ktoré sa geopoliticky správajú nepredvídateľne a môžu zneužiť závislosť Európy.

"Podporujem spoločný nákup energií, lebo to môže znížiť ceny. Musíme myslieť na koncových užívateľov a rodiny, ktoré doplácajú na vysoké ceny energií. Je dôležité, aby členské štáty robili tak, aby sa spoločné nákupy a nižšie nákupné ceny energií pre EÚ odzrkadlili aj v nižších cenách pre spotrebiteľov," zdôraznila.

Peter Pollák (OĽANO) skonštatoval, že EÚ je teraz zrejme lepšie ako kedykoľvek predtým pripravená na budúcu zimu a na krízu spojenú s energiami. "Treba však priznať, že ak príde naozaj tuhá zima, tak na to pripravení dobre nebudeme," upozornil. Dodal, že je otázne, kedy Európania začnú pociťovať výsledok všetkých úsporných opatrení, ktoré EÚ už prijala a zavádzania alternatívnych zdrojov energie. To podľa neho môže trvať niekoľko rokov. Ocenil, že Únii sa podarilo nájsť nových dodávateľov energií, prejsť na úsporné opatrenia a že ľudia začali míňať menej. "Treba urýchliť administratívne bariéry a umožniť, aby sa obrovská pomoc zo zdrojov EÚ dostala k domácnostiam a firmám, ktoré ju najviac potrebujú," odkázal.







(spravodajca TASR Jaromír Novak)