Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europarlament zároveň odmietol škrty vo financovaní vo výške 1,52 miliardy eur, ktoré navrhla Rada EÚ (členské štáty), a stanovili platobné rozpočtové prostriedky na 153,5 miliardy eur.
Autor TASR
Štrasburg 23. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu stanovili pozíciu svojej inštitúcie pre návrh rozpočtu EÚ na rok 2025. Celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov požadujú takmer na 201 miliárd eur, čo je o 1,24 miliardy viac, ako je pôvodný návrh Európskej komisie z júna tohto roka, informuje spravodajca TASR.
Parlament chce podporiť životne dôležité programy v oblasti zdravia, pomoci mladým ľuďom, podpore poľnohospodárstva a vidieckych oblastí, pri poskytovaní pomoci po prírodných katastrofách, podpore klimatických opatrení, riadení migrácie a posilnení podpory EÚ pre susedné regióny, ktoré zažívajú geopolitické a humanitárne krízy.
Europarlament zároveň odmietol škrty vo financovaní vo výške 1,52 miliardy eur, ktoré navrhla Rada EÚ (členské štáty), a stanovili platobné rozpočtové prostriedky na 153,5 miliardy eur.
Náklady na splatenie európskeho Nástroja na obnovu (EURI), ktoré sú dvojnásobkom sumy pôvodne plánovanej na rok 2025, by podľa EP nemali viesť k zníženiu financovania základných programov, ako sú Erasmus+ alebo výskum a vývoj. Poslanci žiadajú zrušiť škrty členských štátov v kapitolách venovaných týmto oblastiam.
Hlavný spravodajca pre rozpočet EÚ, rumunský europoslanec Victor Negrescu v správe pre médiá uviedol, že hlasovanie EP znamená silný signál pre podporu rozpočtu EÚ, v ktorého centre sú občania a ktorý sa zameriava na investície do hospodárskeho rozvoja a zlepšovania životov ľudí.
"Preto žiadame o zvýšenie 110 miliónov eur na aktivity v oblasti zdravia, ďalších 70 miliónov eur na Erasmus, 42 miliónov eur na ochranu našich občanov pred dosahmi prírodných katastrof, ďalších 96 miliónov eur na poľnohospodárstvo, 120 miliónov eur na humanitárnu pomoc, 110 miliónov eur pre východné a južné susedstvo," zhrnul situáciu Negrescu.
Stredajšie hlasovanie o budúcoročnom rozpočte EÚ znamená zároveň začiatok trojtýždňových "zmierovacích" rozhovorov s Radou EÚ s cieľom dosiahnuť kompromisnú dohodu. Až sa túto dohodu podarí dosiahnuť, konečnú podobu budúcoročného rozpočtu budú musieť odhlasovať poslanci v pléne EP a následne ju v mene tejto inštitúcie podpíše jej predsedníčka Roberta Metsolová.
Parlament chce podporiť životne dôležité programy v oblasti zdravia, pomoci mladým ľuďom, podpore poľnohospodárstva a vidieckych oblastí, pri poskytovaní pomoci po prírodných katastrofách, podpore klimatických opatrení, riadení migrácie a posilnení podpory EÚ pre susedné regióny, ktoré zažívajú geopolitické a humanitárne krízy.
Europarlament zároveň odmietol škrty vo financovaní vo výške 1,52 miliardy eur, ktoré navrhla Rada EÚ (členské štáty), a stanovili platobné rozpočtové prostriedky na 153,5 miliardy eur.
Náklady na splatenie európskeho Nástroja na obnovu (EURI), ktoré sú dvojnásobkom sumy pôvodne plánovanej na rok 2025, by podľa EP nemali viesť k zníženiu financovania základných programov, ako sú Erasmus+ alebo výskum a vývoj. Poslanci žiadajú zrušiť škrty členských štátov v kapitolách venovaných týmto oblastiam.
Hlavný spravodajca pre rozpočet EÚ, rumunský europoslanec Victor Negrescu v správe pre médiá uviedol, že hlasovanie EP znamená silný signál pre podporu rozpočtu EÚ, v ktorého centre sú občania a ktorý sa zameriava na investície do hospodárskeho rozvoja a zlepšovania životov ľudí.
"Preto žiadame o zvýšenie 110 miliónov eur na aktivity v oblasti zdravia, ďalších 70 miliónov eur na Erasmus, 42 miliónov eur na ochranu našich občanov pred dosahmi prírodných katastrof, ďalších 96 miliónov eur na poľnohospodárstvo, 120 miliónov eur na humanitárnu pomoc, 110 miliónov eur pre východné a južné susedstvo," zhrnul situáciu Negrescu.
Stredajšie hlasovanie o budúcoročnom rozpočte EÚ znamená zároveň začiatok trojtýždňových "zmierovacích" rozhovorov s Radou EÚ s cieľom dosiahnuť kompromisnú dohodu. Až sa túto dohodu podarí dosiahnuť, konečnú podobu budúcoročného rozpočtu budú musieť odhlasovať poslanci v pléne EP a následne ju v mene tejto inštitúcie podpíše jej predsedníčka Roberta Metsolová.
