Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V čase ekonomickej stability končí podľa štatistík v Európskej únii svoje podnikanie každoročne niekoľko tisíc firiem.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) – Projekt "Druhá šanca pre podnikateľov" (DanubeChance2.0), ktorého cieľom je podpora a reštart neúspešných podnikateľov, by sa dal využiť aj na riešenie ekonomických dopadov krízy spôsobenej novým koronavírusom. Jedným z partnerov projektu, ktorý sa podieľa na vypracovaní spoločnej stratégie, je aj Únia klastrov Slovenska (ÚKS).
V čase ekonomickej stability končí podľa štatistík v Európskej únii svoje podnikanie každoročne niekoľko tisíc firiem. Následky pandémie však prinesú výrazný nárast bankrotov. V tejto súvislosti sa vlády jednotlivých krajín snažia čo najrýchlejšie prijať opatrenia, ktoré by pomohli ekonomike a zabránili bankrotom.
"Pádu mnohých firiem pri situácii, akej v súčasnosti čelíme, nie je možné predísť, pretože je rýchla a neočakávaná. Štát však môže mať pripravené, prípadne aj zavedené mechanizmy na podporu, ktoré vie okamžite po pandémii naštartovať. Na Slovensku sa politike tzv. druhej šance žiaľ dosiaľ nikto nevenoval," vysvetľuje prezident ÚKS Daniel Ács. Projekt by podľa neho vedel prispieť k príprave programu "Druhej šance" v spolupráci s relevantnými zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, nakoľko umožňuje vymeniť si skúsenosti a príklady dobrej praxe z iných krajín.
Pripomenul, že v prvom rade by mal existovať na Slovensku "Včasný varovný systém", aby identifikoval podniky s problémami. Následne je potrebné pripraviť nástroje na záchranu a revitalizáciu spoločností ešte pred krachom, ako napríklad poradenstvo, mentoring, školenia, ale aj finančná podpora, či záruky. Nasleduje pomoc spoločnostiam v reálnych ťažkostiach vrátane samotného procesu bankrotu. Po bankrote je pre podnikateľa dôležité získať motiváciu vrátiť sa späť k podnikaniu a následne ho pri reštarte aj podporiť.
V zahraničí sú zavedené rôzne mechanizmy na podporu druhej šance, ako napríklad Sieť podnikateľských inkubátorov, Akadémia na podporu rastu podnikov alebo špeciálne finančné nástroje pre podnikateľov druhej šance. V Rakúsku majú podľa prezidenta ÚKS už dlhšiu dobu zavedený tzv. Finančný reštrukturalizačný program, ktorý každoročne zachráni asi 400 až 500 pracovných miest.
V čase ekonomickej stability končí podľa štatistík v Európskej únii svoje podnikanie každoročne niekoľko tisíc firiem. Následky pandémie však prinesú výrazný nárast bankrotov. V tejto súvislosti sa vlády jednotlivých krajín snažia čo najrýchlejšie prijať opatrenia, ktoré by pomohli ekonomike a zabránili bankrotom.
"Pádu mnohých firiem pri situácii, akej v súčasnosti čelíme, nie je možné predísť, pretože je rýchla a neočakávaná. Štát však môže mať pripravené, prípadne aj zavedené mechanizmy na podporu, ktoré vie okamžite po pandémii naštartovať. Na Slovensku sa politike tzv. druhej šance žiaľ dosiaľ nikto nevenoval," vysvetľuje prezident ÚKS Daniel Ács. Projekt by podľa neho vedel prispieť k príprave programu "Druhej šance" v spolupráci s relevantnými zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, nakoľko umožňuje vymeniť si skúsenosti a príklady dobrej praxe z iných krajín.
Pripomenul, že v prvom rade by mal existovať na Slovensku "Včasný varovný systém", aby identifikoval podniky s problémami. Následne je potrebné pripraviť nástroje na záchranu a revitalizáciu spoločností ešte pred krachom, ako napríklad poradenstvo, mentoring, školenia, ale aj finančná podpora, či záruky. Nasleduje pomoc spoločnostiam v reálnych ťažkostiach vrátane samotného procesu bankrotu. Po bankrote je pre podnikateľa dôležité získať motiváciu vrátiť sa späť k podnikaniu a následne ho pri reštarte aj podporiť.
V zahraničí sú zavedené rôzne mechanizmy na podporu druhej šance, ako napríklad Sieť podnikateľských inkubátorov, Akadémia na podporu rastu podnikov alebo špeciálne finančné nástroje pre podnikateľov druhej šance. V Rakúsku majú podľa prezidenta ÚKS už dlhšiu dobu zavedený tzv. Finančný reštrukturalizačný program, ktorý každoročne zachráni asi 400 až 500 pracovných miest.
