Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členské štáty EÚ sa tento víkend dohodli na zavedení spoločného bankového dohľadu.
Autor TASR
Dublin 14. apríla (TASR) - Vznik európskej bankovej únie si vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve. A to môže spomaliť celý proces, upozornil nemecký minister Wolfgang Schäuble po skončení víkendového stretnutia svojich kolegov z celej 27-člennej Európskej únie (EÚ). Informovala o tom agentúra Reuters.
Členské štáty EÚ sa tento víkend dohodli na zavedení spoločného bankového dohľadu, ktorý je základom plánovanej bankovej únie. Jej kľúčovým prvkom je rozšírenie právomocí Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bude môcť okrem iného zatvoriť problematické finančné ústavy v eurozóne. To si však vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve.
Cieľom bankovej únie je zabezpečiť stabilitu eura a zabrániť, aby sa na sanácii bánk podieľali daňoví poplatníci. Po novom totiž nebudú problematické banky zachraňovať jednotlivé štáty, ale dostanú financie na rekapitalizáciu z trvalého eurovalu.
"Nebudeme môcť podniknúť žiadne kroky na základe pochybných právnych noriem," upozornil Schäuble.
Prvým krokom na ceste k bankovej únii je, že ECB do júla 2014 prevezme dohľad nad bankami v eurozóne. Druhým je rozšírenie jej kompetencií o právo zatvoriť alebo zachrániť problematické finančné ústavy, a tretím je spoločná garancia vkladov.
Nemecko má však obavy o nezávislosť menovej politiky ECB po rozšírení jej kompetencií. Nemeckí politici sa preto v Dubline pokúšali presvedčiť štáty EÚ, aby podpísali politickú deklaráciu, v ktorej sa zaviažu, že v budúcnosti schvália zmeny v Lisabonskej zmluve.
Presadiť zmeny v Lisabonskej zmluve si však vyžiada čas, pretože ich musia schváliť všetky členské štáty, v niektorých prípadoch aj ich občania v referende. A to môže byť vážny problém, najmä v euroskeptických krajinách, ako je napríklad Británia.
Schäuble má od začiatku výhrady k bankovej únii. Nepáči sa mu, že problematické banky dostanú peniaze na svoju záchranu z eurovalu. Nemecko má totiž obavy, že bude musieť platiť účty za chyby zahraničných bánk, pretože je najväčšou ekonomikou eurozóny, a tým aj najväčším prispievateľom do záchranného fondu.
Podľa nemeckého ministra problematické banky by sa mali pokúsiť zachrániť najskôr ich domovské štáty, a len ak to nebude v ich silách, mali by požiadať o pomoc z eurovalu.
Členské štáty EÚ sa tento víkend dohodli na zavedení spoločného bankového dohľadu, ktorý je základom plánovanej bankovej únie. Jej kľúčovým prvkom je rozšírenie právomocí Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bude môcť okrem iného zatvoriť problematické finančné ústavy v eurozóne. To si však vyžiada zmeny v Lisabonskej zmluve.
Cieľom bankovej únie je zabezpečiť stabilitu eura a zabrániť, aby sa na sanácii bánk podieľali daňoví poplatníci. Po novom totiž nebudú problematické banky zachraňovať jednotlivé štáty, ale dostanú financie na rekapitalizáciu z trvalého eurovalu.
"Nebudeme môcť podniknúť žiadne kroky na základe pochybných právnych noriem," upozornil Schäuble.
Prvým krokom na ceste k bankovej únii je, že ECB do júla 2014 prevezme dohľad nad bankami v eurozóne. Druhým je rozšírenie jej kompetencií o právo zatvoriť alebo zachrániť problematické finančné ústavy, a tretím je spoločná garancia vkladov.
Nemecko má však obavy o nezávislosť menovej politiky ECB po rozšírení jej kompetencií. Nemeckí politici sa preto v Dubline pokúšali presvedčiť štáty EÚ, aby podpísali politickú deklaráciu, v ktorej sa zaviažu, že v budúcnosti schvália zmeny v Lisabonskej zmluve.
Presadiť zmeny v Lisabonskej zmluve si však vyžiada čas, pretože ich musia schváliť všetky členské štáty, v niektorých prípadoch aj ich občania v referende. A to môže byť vážny problém, najmä v euroskeptických krajinách, ako je napríklad Británia.
Schäuble má od začiatku výhrady k bankovej únii. Nepáči sa mu, že problematické banky dostanú peniaze na svoju záchranu z eurovalu. Nemecko má totiž obavy, že bude musieť platiť účty za chyby zahraničných bánk, pretože je najväčšou ekonomikou eurozóny, a tým aj najväčším prispievateľom do záchranného fondu.
Podľa nemeckého ministra problematické banky by sa mali pokúsiť zachrániť najskôr ich domovské štáty, a len ak to nebude v ich silách, mali by požiadať o pomoc z eurovalu.
