Bratislava 5. februára (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) sprísnila svoj prístup voči Grécku. Rozhodla sa, že nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám. Podľa analytikov tak chcela dať tamojšej vláde jasne najavo, že nemá poľaviť v úsporných opatreniach. "Krok ECB chápeme ako veľmi silný a účinný tlak na dohodu o novom reformnom programe. Vyjednávania medzi gréckou vládou a veriteľmi sú na dobrej ceste a k odchodu Grécka nakoniec nedôjde," uviedol senior analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Ku koncu decembra minulého roka si podľa jeho slov grécke banky požičiavali 56 miliárd eur od ECB v rámci štandardných operácií. Po ohlásení nových krokov ECB však grécke banky nezostanú "odstrihnuté" od peňazí. Majú ďalšie dva zdroje, z ktorých sa môžu financovať. "Do ECB môžu založiť v rámci refinančných operácií napríklad balíčky úverov alebo korporátne dlhopisy," vysvetľuje analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.

Pre problémové krajiny je k dispozícii ešte núdzová úverová linka (ELA), ktorú Grécko plánuje využiť. Prostredníctvom nej budú dostávať banky likviditu, ale riziká bude znášať grécka centrálna banka. "Tieto úvery však tiež podliehajú schváleniu ECB a za určitých okolností môžu byť odmietnuté, čo by pri nezmenení reformného programu asi aj boli," dopĺňa Valachy.

Podľa analytikov, pokiaľ by sa ECB rozhodla pozastaviť tieto núdzové pôžičky, znamenalo by to kolaps pre grécke banky. "V takom prípade by im rýchlo došli eurá na vyplácanie záväzkov a museli by zatvoriť. Pokiaľ by sa potom Grécko a ECB nedokázali dohodnúť, tak by už po znovuotvorení grécke banky vyplácali vklady v novej mene, teda by to znamenalo vystúpenie Grécka z eurozóny," dodal Boros.