Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka ECB Christine Lagardová na júnovej tlačovej konferencii zopakovala, že ďalší postup banky bude závisieť od ekonomických údajov.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 18. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) tento rok zníži depozitnú úrokovú sadzbu ešte dvakrát, v septembri a decembri. Uviedla to výrazná väčšina ekonómov v prieskume agentúry Reuters. Predpovedali zároveň menšie zníženie sadzieb, ako sa pôvodne očakávalo. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Tento odhad sa v podstate nezmenil v porovnaní s prieskumom, ktorý sa uskutočnil ešte predtým, ako ECB 6. júna znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov.
Zlepšujúca sa aktivita podnikov, silné údaje o mzdách a stále pretrvávajúce cenové tlaky zvýšili neistotu v súvislosti s odôvodnením ďalšej redukcie úrokových sadzieb.
Hlavný ekonóm ECB Philip Lane v pondelok (17. 6.) uviedol, že v prípade, že ekonomika eurozóny bude pokračovať v raste, nie je "akútne naliehavé" znížiť úrokové sadzby.
Napriek tomu výrazná väčšina - takmer 80 % analytikov - v prieskume z 12. až 18. júna predpovedala, že ECB tento rok zníži úroky ešte dvakrát, v septembri a decembri, čím depozitná sadzba klesne na 3,25 %. To je viac ako takmer dve tretiny analytikov v máji a len polovica v aprílovom prieskume.
Prezidentka ECB Christine Lagardová na júnovej tlačovej konferencii zopakovala, že ďalší postup banky bude závisieť od ekonomických údajov.
Finančné trhy, ktoré donedávna predpovedali len jedno ďalšie zníženie úrokov v tomto roku, začali hovoriť o dvoch zníženiach iba v uplynulých dňoch. Čiastočne v súvislosti s turbulenciami francúzskych dlhopisov po rozhodnutí prezidenta Emmanuela Macrona vypísať predčasné parlamentné voľby.
Inflácia v eurozóne, ktorá minulý mesiac vzrástla na 2,6 % z 2,4 % v apríli, nedosiahne cieľ ECB na úrovni 2 % až do 2. štvrťroka 2025 podľa prieskumu. To je pritom o niečo optimistickejší odhad ako najnovšie projekcie ECB, ktoré predpovedajú infláciu nad 2 % minimálne do roku 2026.
Menšie zníženie sadzieb zo strany amerického Federálneho rezervného systému (Fed), od ktorého sa v súčasnosti očakáva, že prinesie maximálne dve alebo možno len jedno zníženie v tomto roku, by mohlo viesť k ďalšiemu oslabeniu eura a neželanej importovanej inflácii.
Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2024 vzrástla o 0,3 % a za celý rok sa očakáva jej zvýšenie v priemere o 0,7 % a v budúcom roku o 1,4 %. To je v porovnaní s posledným prieskumom v podstate nezmenené.
Tento odhad sa v podstate nezmenil v porovnaní s prieskumom, ktorý sa uskutočnil ešte predtým, ako ECB 6. júna znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov.
Zlepšujúca sa aktivita podnikov, silné údaje o mzdách a stále pretrvávajúce cenové tlaky zvýšili neistotu v súvislosti s odôvodnením ďalšej redukcie úrokových sadzieb.
Hlavný ekonóm ECB Philip Lane v pondelok (17. 6.) uviedol, že v prípade, že ekonomika eurozóny bude pokračovať v raste, nie je "akútne naliehavé" znížiť úrokové sadzby.
Napriek tomu výrazná väčšina - takmer 80 % analytikov - v prieskume z 12. až 18. júna predpovedala, že ECB tento rok zníži úroky ešte dvakrát, v septembri a decembri, čím depozitná sadzba klesne na 3,25 %. To je viac ako takmer dve tretiny analytikov v máji a len polovica v aprílovom prieskume.
Prezidentka ECB Christine Lagardová na júnovej tlačovej konferencii zopakovala, že ďalší postup banky bude závisieť od ekonomických údajov.
Finančné trhy, ktoré donedávna predpovedali len jedno ďalšie zníženie úrokov v tomto roku, začali hovoriť o dvoch zníženiach iba v uplynulých dňoch. Čiastočne v súvislosti s turbulenciami francúzskych dlhopisov po rozhodnutí prezidenta Emmanuela Macrona vypísať predčasné parlamentné voľby.
Inflácia v eurozóne, ktorá minulý mesiac vzrástla na 2,6 % z 2,4 % v apríli, nedosiahne cieľ ECB na úrovni 2 % až do 2. štvrťroka 2025 podľa prieskumu. To je pritom o niečo optimistickejší odhad ako najnovšie projekcie ECB, ktoré predpovedajú infláciu nad 2 % minimálne do roku 2026.
Menšie zníženie sadzieb zo strany amerického Federálneho rezervného systému (Fed), od ktorého sa v súčasnosti očakáva, že prinesie maximálne dve alebo možno len jedno zníženie v tomto roku, by mohlo viesť k ďalšiemu oslabeniu eura a neželanej importovanej inflácii.
Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2024 vzrástla o 0,3 % a za celý rok sa očakáva jej zvýšenie v priemere o 0,7 % a v budúcom roku o 1,4 %. To je v porovnaní s posledným prieskumom v podstate nezmenené.
