Plán na zverejňovanie transparentných údajov z jednotlivých krajín sa prvýkrát vynoril v roku 2014.
Autor TASR
Brusel 10. apríla (TASR) - Regulačné úrady Európskej únie (EÚ) hľadajú spôsob, ako zabrániť firmám, aby sa vyhýbali plateniu daní registráciou v tzv. daňových rajoch. Svoje nové návrhy predstavia už na budúci týždeň. Ich naliehavú potrebu podčiarkla najnovšia aféra s únikom dokumentov panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako Panama Papers. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Dokumenty získali od anonymného zdroja nemecké noviny Süddeutsche Zeitung a odovzdali ich Medzinárodnému konzorciu investigatívnych žurnalistov (ICIJ) so sídlom vo Washingtone a ďalším 107 médiám v 78 krajinách sveta na analýzu. Týkajú sa informácií o 214.488 offshore spoločnostiach spojených s ľuďmi vo viac ako 200 krajinách a teritóriách, vrátane politikov či celebrít zo sveta šoubiznisu aj športu.
Európska komisia (EK) bude v utorok 12. apríla rokovať o tom, ako dosiahnuť, aby veľké firmy zverejnili daň, ktorú zaplatili v každom z 28 členských štátov únie a možno aj mimo európskeho bloku.
Eurokomisár pre finančné služby Jonathan Hill v súvislosti s panamskou aférou v sobotu (9.4.) skonštatoval, že len podčiarkla, aká dôležitá je tzv. daňová transparentnosť, na ktorej pracujú experti. Návrh opatrení sa bude týkať nadnárodných firiem s tržbami minimálne 750 miliónov eur.
Plán na zverejňovanie transparentných údajov z jednotlivých krajín sa prvýkrát "vynoril" v roku 2014, keď vyšlo najavo, že Luxembursko - v samom srdci EÚ - uzavrelo s nadnárodnými firmami pre ne výhodné dohody, ktoré im umožnili platiť nižšie dane. Ukázalo sa, že veľké firmy využívali Luxembursko a jeho voľnejšie daňové zákony a nedostatky v pravidlách na presun ziskov do tejto krajiny, kde buď neboli vôbec, alebo len minimálne zdanené.
Komisia uplatnila aj svoje právomoci protimonopolného úradu v boji proti firmám, ktoré sa snažia využívať či skôr zneužívať daňové pravidlá v jednotlivých štátoch a presunúť si oficiálnu adresu tam, kde sa im podarilo dohodnúť sa s vládou na najnižších daniach.
Vlani v októbri preto nariadila Holandsku, aby požadovalo od americkej spoločnosti Starbucks doplatenie daní vo výške 30 miliónov eur a Luxembursku, aby podobnú sumu vyžiadalo od finančnej divízie automobilky Fiat Chrysler Automobiles (FAC).
Návrh, ktorý by mala EK predstaviť v utorok, budú musieť schváliť vlády v EÚ aj Európsky parlament. Bude preto navrhnutý ako zákon o účtovníctve, aby na jeho schválenie stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny európskych vlád, a nie jednomyseľná zhoda.
Hill dodal, že návrh, o ktorom stále prebieha interná diskusia, bude starostlivo premyslený, ale ambiciózny.
Dokumenty získali od anonymného zdroja nemecké noviny Süddeutsche Zeitung a odovzdali ich Medzinárodnému konzorciu investigatívnych žurnalistov (ICIJ) so sídlom vo Washingtone a ďalším 107 médiám v 78 krajinách sveta na analýzu. Týkajú sa informácií o 214.488 offshore spoločnostiach spojených s ľuďmi vo viac ako 200 krajinách a teritóriách, vrátane politikov či celebrít zo sveta šoubiznisu aj športu.
Európska komisia (EK) bude v utorok 12. apríla rokovať o tom, ako dosiahnuť, aby veľké firmy zverejnili daň, ktorú zaplatili v každom z 28 členských štátov únie a možno aj mimo európskeho bloku.
Eurokomisár pre finančné služby Jonathan Hill v súvislosti s panamskou aférou v sobotu (9.4.) skonštatoval, že len podčiarkla, aká dôležitá je tzv. daňová transparentnosť, na ktorej pracujú experti. Návrh opatrení sa bude týkať nadnárodných firiem s tržbami minimálne 750 miliónov eur.
Plán na zverejňovanie transparentných údajov z jednotlivých krajín sa prvýkrát "vynoril" v roku 2014, keď vyšlo najavo, že Luxembursko - v samom srdci EÚ - uzavrelo s nadnárodnými firmami pre ne výhodné dohody, ktoré im umožnili platiť nižšie dane. Ukázalo sa, že veľké firmy využívali Luxembursko a jeho voľnejšie daňové zákony a nedostatky v pravidlách na presun ziskov do tejto krajiny, kde buď neboli vôbec, alebo len minimálne zdanené.
Komisia uplatnila aj svoje právomoci protimonopolného úradu v boji proti firmám, ktoré sa snažia využívať či skôr zneužívať daňové pravidlá v jednotlivých štátoch a presunúť si oficiálnu adresu tam, kde sa im podarilo dohodnúť sa s vládou na najnižších daniach.
Vlani v októbri preto nariadila Holandsku, aby požadovalo od americkej spoločnosti Starbucks doplatenie daní vo výške 30 miliónov eur a Luxembursku, aby podobnú sumu vyžiadalo od finančnej divízie automobilky Fiat Chrysler Automobiles (FAC).
Návrh, ktorý by mala EK predstaviť v utorok, budú musieť schváliť vlády v EÚ aj Európsky parlament. Bude preto navrhnutý ako zákon o účtovníctve, aby na jeho schválenie stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny európskych vlád, a nie jednomyseľná zhoda.
Hill dodal, že návrh, o ktorom stále prebieha interná diskusia, bude starostlivo premyslený, ale ambiciózny.