Tempo rastu slovenskej ekonomiky podľa zimnej prognózy komisie dosiahne len 1,1 %.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 22. februára (TASR) - Európska komisia (EK) očakáva v tomto roku ochladenie slovenskej ekonomiky. Tempo jej rastu podľa zimnej prognózy komisie dosiahne len 1,1 %, informovala EK.
Slovenská ekonomika vlani spomalila. Podľa odhadov sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v roku 2012 zvýšil o 2 % po 3,2-% raste v roku 2011. Motorom rastu však bol v podstate len exportne orientovaný automobilový priemysel. Príspevok domáceho dopytu k HDP bol podľa EK neuspokojivý. Dôvodom je pretrvávajúco vysoká nezamestnanosť a pokles súkromných investícií.
Vplyv vývozu áut na rast HDP sa tento rok zoslabí a tempo rastu ekonomiky spomalí na 1,1 %, predpokladá EK. Prognóza komisie tiež počíta s krátkodobými negatívnymi vplyvmi rozsiahlej fiškálnej konsolidácie na súkromnú spotrebu.
Tempo rastu v roku 2014 by sa malo výrazne zrýchliť a dosiahnuť 2,9 %. Komisia totiž prognózuje v budúcom roku vysoký zahraničný dopyt a postupné zvyšovanie dôvery spotrebiteľov a domáceho dopytu.
Motorom ekonomiky zostáva rast exportu, a to predovšetkým vývozu áut. Domáci dopyt bude podľa EK naďalej utlmený. Pokles dôvery, pokrízové sprísnenie úverových štandardov a obmedzenie verejných investícií v dôsledku fiškálnej konsolidácie s najväčšou pravdepodobnosťou zbrzdia nové investície v stavebníctve. Avšak relatívne vysoká ziskovosť slovenských firiem podporí investície do vybavenia, ktoré by sa mali oživiť v roku 2014 spoločne s nárastom zahraničného dopytu.
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť by mala tento rok zostať na úrovni 14 % a na budúci rok len mierne klesnúť na 13,6 %. EK však nepredpokladá tento rok ďalší pokles výdavkov domácností. Súkromná spotreba by mala tento rok vzrásť o 0,1 % po 0,4-% poklese vlani. Komisia očakáva, že na budúci rok sa tempo jej rastu zvýši na 0,7 %. Verejná spotreba bude podľa EK tento rok stagnovať po vlaňajšom znížení o 0,5 %. Na budúci rok by však mala vzrásť o 1,6 %.
V súlade s vývojom na trhu práce jednotkové náklady na prácu zostanú pod kontrolou. Po vlaňajšom zvýšení o 0,5 % by tento rok mali vzrásť o 1,5 % a na budúci o 0,1 %. Inflácia by sa mala z dôvodu utlmeného domáceho dopytu stabilizovať na úrovni okolo 2 %. EK očakáva, že tento rok klesne na 1,9 % z vlaňajších 3,7 % a na budúci rok dosiahne 2 %.
Rozpočtový deficit
Odhaduje sa, že rozpočtový deficit vlani dosiahol 4,8 % HDP po 4,9 % HDP v roku 2011. V priebehu roka príjmy negatívne ovplyvnili výpadky z výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), spotrebnej dane a dane z príjmov. K miernemu zníženiu schodku prispelo len výrazné obmedzenie verejných investícií.
Opatrenia vlády prijaté počas leta 2012 podľa komisie pomohli zmierniť negatívny vývoj v oblasti verejných financií. Súčasťou balíka opatrení bolo zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera v prospech prvého piliera, rozšírenie bázy pre výpočet bankovej dane zavedenej v januári 2012 a dodatočné jednorazové odvody pre banky a firmy operujúce v regulovanom prostredí.
Škrty vo výdavkoch
Konsolidačné snahy budú podľa EK pokračovať aj v roku 2013. Nový balík opatrení počíta s ďalšími škrtmi vo výdavkoch. Dodatočné príjmy by malo zaistiť napríklad zvýšenie firemných daní z 19 % na 23 %, zavedenie 25-% dane na vyššie príjmy a úprava daňového a odvodového režimu pre samostatne zárobkovo činné osoby a prácu na dohodu.
EK očakáva, že rozpočtový schodok tento rok klesne na 3,3 % HDP a na budúci rok sa opäť mierne zvýši na 3,4 % HDP. Verejný dlh bude pokračovať v raste a v roku 2014 dosiahne 57,1 % HDP.
Informovala o tom Európska komisia.
MFSR: EK potvrdila očakávaný rast ekonomiky SR, deficit však vidí inak
Prognóza Európskej komisie (EK) o raste slovenskej ekonomiky sa zhoduje s očakávaniami Ministerstva financií (MF) SR. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny by mal podľa očakávaní dosiahnuť v tomto roku 1,1 %.
"Prognóza nie je pre nás prekvapením, Slovensko bude podľa EK patriť medzi krajiny eurozóny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte budeme spolu s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou," uviedol dnes minister financií Peter Kažimír (Smer–SD).
Ako ďalej povedal, jeho rezort vníma riziká, ktoré predstavila EK vo svojej prognóze, ale záväzok znížiť deficit verejných financií v tomto roku pod 3 % HDP stále platí. Komisia však očakáva, že sa tento cieľ Slovensku splniť nepodarí a deficit dosiahne 3,3 % HDP. A to aj napriek pozitívnemu vplyvu konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica na ozdravenie verejných financií.
Podľa informácií MF hodnotí komisia v súčasnosti ako najväčší problém v eurozóne nezamestnanosť a nárast dlhov. V tomto roku by mala dosiahnuť priemerná nezamestnanosť v krajinách eurozóny 12,2 %. Oproti poslednej prognóze to predstavuje nárast o 0,4 percentuálneho bodu. Podľa prognózy EK by nezamestnanosť na Slovensku mala v tomto roku dosiahnuť 14 %.
Slovenská ekonomika vlani spomalila. Podľa odhadov sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v roku 2012 zvýšil o 2 % po 3,2-% raste v roku 2011. Motorom rastu však bol v podstate len exportne orientovaný automobilový priemysel. Príspevok domáceho dopytu k HDP bol podľa EK neuspokojivý. Dôvodom je pretrvávajúco vysoká nezamestnanosť a pokles súkromných investícií.
Vplyv vývozu áut na rast HDP sa tento rok zoslabí a tempo rastu ekonomiky spomalí na 1,1 %, predpokladá EK. Prognóza komisie tiež počíta s krátkodobými negatívnymi vplyvmi rozsiahlej fiškálnej konsolidácie na súkromnú spotrebu.
Tempo rastu v roku 2014 by sa malo výrazne zrýchliť a dosiahnuť 2,9 %. Komisia totiž prognózuje v budúcom roku vysoký zahraničný dopyt a postupné zvyšovanie dôvery spotrebiteľov a domáceho dopytu.
Motorom ekonomiky zostáva rast exportu, a to predovšetkým vývozu áut. Domáci dopyt bude podľa EK naďalej utlmený. Pokles dôvery, pokrízové sprísnenie úverových štandardov a obmedzenie verejných investícií v dôsledku fiškálnej konsolidácie s najväčšou pravdepodobnosťou zbrzdia nové investície v stavebníctve. Avšak relatívne vysoká ziskovosť slovenských firiem podporí investície do vybavenia, ktoré by sa mali oživiť v roku 2014 spoločne s nárastom zahraničného dopytu.
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť by mala tento rok zostať na úrovni 14 % a na budúci rok len mierne klesnúť na 13,6 %. EK však nepredpokladá tento rok ďalší pokles výdavkov domácností. Súkromná spotreba by mala tento rok vzrásť o 0,1 % po 0,4-% poklese vlani. Komisia očakáva, že na budúci rok sa tempo jej rastu zvýši na 0,7 %. Verejná spotreba bude podľa EK tento rok stagnovať po vlaňajšom znížení o 0,5 %. Na budúci rok by však mala vzrásť o 1,6 %.
V súlade s vývojom na trhu práce jednotkové náklady na prácu zostanú pod kontrolou. Po vlaňajšom zvýšení o 0,5 % by tento rok mali vzrásť o 1,5 % a na budúci o 0,1 %. Inflácia by sa mala z dôvodu utlmeného domáceho dopytu stabilizovať na úrovni okolo 2 %. EK očakáva, že tento rok klesne na 1,9 % z vlaňajších 3,7 % a na budúci rok dosiahne 2 %.
Rozpočtový deficit
Odhaduje sa, že rozpočtový deficit vlani dosiahol 4,8 % HDP po 4,9 % HDP v roku 2011. V priebehu roka príjmy negatívne ovplyvnili výpadky z výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), spotrebnej dane a dane z príjmov. K miernemu zníženiu schodku prispelo len výrazné obmedzenie verejných investícií.
Opatrenia vlády prijaté počas leta 2012 podľa komisie pomohli zmierniť negatívny vývoj v oblasti verejných financií. Súčasťou balíka opatrení bolo zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera v prospech prvého piliera, rozšírenie bázy pre výpočet bankovej dane zavedenej v januári 2012 a dodatočné jednorazové odvody pre banky a firmy operujúce v regulovanom prostredí.
Škrty vo výdavkoch
Konsolidačné snahy budú podľa EK pokračovať aj v roku 2013. Nový balík opatrení počíta s ďalšími škrtmi vo výdavkoch. Dodatočné príjmy by malo zaistiť napríklad zvýšenie firemných daní z 19 % na 23 %, zavedenie 25-% dane na vyššie príjmy a úprava daňového a odvodového režimu pre samostatne zárobkovo činné osoby a prácu na dohodu.
EK očakáva, že rozpočtový schodok tento rok klesne na 3,3 % HDP a na budúci rok sa opäť mierne zvýši na 3,4 % HDP. Verejný dlh bude pokračovať v raste a v roku 2014 dosiahne 57,1 % HDP.
Informovala o tom Európska komisia.
MFSR: EK potvrdila očakávaný rast ekonomiky SR, deficit však vidí inak
Prognóza Európskej komisie (EK) o raste slovenskej ekonomiky sa zhoduje s očakávaniami Ministerstva financií (MF) SR. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny by mal podľa očakávaní dosiahnuť v tomto roku 1,1 %.
"Prognóza nie je pre nás prekvapením, Slovensko bude podľa EK patriť medzi krajiny eurozóny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte budeme spolu s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou," uviedol dnes minister financií Peter Kažimír (Smer–SD).
Ako ďalej povedal, jeho rezort vníma riziká, ktoré predstavila EK vo svojej prognóze, ale záväzok znížiť deficit verejných financií v tomto roku pod 3 % HDP stále platí. Komisia však očakáva, že sa tento cieľ Slovensku splniť nepodarí a deficit dosiahne 3,3 % HDP. A to aj napriek pozitívnemu vplyvu konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica na ozdravenie verejných financií.
Podľa informácií MF hodnotí komisia v súčasnosti ako najväčší problém v eurozóne nezamestnanosť a nárast dlhov. V tomto roku by mala dosiahnuť priemerná nezamestnanosť v krajinách eurozóny 12,2 %. Oproti poslednej prognóze to predstavuje nárast o 0,4 percentuálneho bodu. Podľa prognózy EK by nezamestnanosť na Slovensku mala v tomto roku dosiahnuť 14 %.
Taliansko sa prepadne hlbšie do recesie
Európska komisia (EK) najnovšie predpovedá, že talianska ekonomika sa tento rok prepadne hlbšie do recesie, ako odhadovala vo svojej jesennej prognóze. Novú vládu, ktorú si obyvatelia krajiny zvolia tento víkend, tak čakajú náročné úlohy. Informujú o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Podľa zimnej prognózy EK sa hrubý domáci produkt (HDP) tretej najväčšej ekonomiky eurozóny tento rok zníži o 1 %. Na porovnanie, vlani v novembri komisia predpovedala Taliansku pokles HDP v tomto roku o 0,5 %. Výkon celej eurozóny sa v roku 2013 zníži o 0,3 %, čo znamená, že Taliansko výrazne zaostáva za svojimi partnermi.
Zimná prognóza EK sa zhoduje s odhadom centrálnej banky v Ríme, ale je oveľa pesimistickejšia ako vládny odhad, podľa ktorého by mal HDP Talianska tento rok klesnúť o 0,2 %.
Komisia tiež predpovedá, že miera nezamestnanosti v Taliansku dosiahne tento rok 11,6 % a v roku 2014 sa zvýši na 12 %.
EK zároveň zhoršila svoj odhad vývoja aj najväčšej ekonomiky bloku Nemecka, ktorému najnovšie predpovedá rast HDP iba o 0,5 % namiesto o 0,8 %. Výkon holandskej ekonomiky sa podľa komisie v tomto roku zníži o 0,6 %, zatiaľ čo HDP Grécka klesne o 4,4 % a Cypru o 3,5 %. Cyprus je zároveň jedinou krajinou eurozóny, ktorej komisia predpovedá pokračovanie recesie aj v roku 2014, keď by už ekonomiky ostatných štátov menovej únie mali rásť.
Európska komisia (EK) najnovšie predpovedá, že talianska ekonomika sa tento rok prepadne hlbšie do recesie, ako odhadovala vo svojej jesennej prognóze. Novú vládu, ktorú si obyvatelia krajiny zvolia tento víkend, tak čakajú náročné úlohy. Informujú o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Podľa zimnej prognózy EK sa hrubý domáci produkt (HDP) tretej najväčšej ekonomiky eurozóny tento rok zníži o 1 %. Na porovnanie, vlani v novembri komisia predpovedala Taliansku pokles HDP v tomto roku o 0,5 %. Výkon celej eurozóny sa v roku 2013 zníži o 0,3 %, čo znamená, že Taliansko výrazne zaostáva za svojimi partnermi.
Zimná prognóza EK sa zhoduje s odhadom centrálnej banky v Ríme, ale je oveľa pesimistickejšia ako vládny odhad, podľa ktorého by mal HDP Talianska tento rok klesnúť o 0,2 %.
Komisia tiež predpovedá, že miera nezamestnanosti v Taliansku dosiahne tento rok 11,6 % a v roku 2014 sa zvýši na 12 %.
EK zároveň zhoršila svoj odhad vývoja aj najväčšej ekonomiky bloku Nemecka, ktorému najnovšie predpovedá rast HDP iba o 0,5 % namiesto o 0,8 %. Výkon holandskej ekonomiky sa podľa komisie v tomto roku zníži o 0,6 %, zatiaľ čo HDP Grécka klesne o 4,4 % a Cypru o 3,5 %. Cyprus je zároveň jedinou krajinou eurozóny, ktorej komisia predpovedá pokračovanie recesie aj v roku 2014, keď by už ekonomiky ostatných štátov menovej únie mali rásť.
Prognózy EÚ predvídajú slabý rast na rok 2013, oživenie až v roku 2014
Európska komisia (EK) v dnes zverejnených aktuálnych prognózach na rok 2013 uviedla, že predpokladá rast hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ na úrovni 0,1 % a v prípade eurozóny prepad o 0,3 %.
Komisia zdôraznila, že kým situácia na finančných trhoch v EÚ sa v roku 2012 výrazne zlepšila, ekonomický rast bol v druhej polovici vlaňajška neuspokojivý. Hlavné ekonomické indikátory však poukazujú, že tento rok by v únii malo dôjsť k zrýchleniu ekonomického rastu.
Podľa aktuálnych prognóz by prvým signálom ekonomického oživenia mal byť zvýšený zahraničný dopyt, pričom domáce investície a spotreba by sa podľa predpokladov mali zlepšiť až ku koncu roka. Hlavným motorom rastu HDP by sa pritom mal stať domáci dopyt.
Zlé ekonomické výsledky z vlaňajška vytvárajú zlú štartovaciu čiaru pre súčasný rok, upozornila EK. Táto skutočnosť, spojená s pomalším oživovaním rastu ako sa očakávalo, vedie k prognózam o slabom raste HDP na rok 2013.
Podľa EK však štvrťročný ekonomický rozvoj býva dynamickejší ako sú celoročné prognózy a preto sa očakáva, že rast HDP v štvrtom kvartáli 2013 bude v EÚ o 1 % vyšší ako v rovnakom období vlaňajška. Pre eurozónu sa posledný štvrťrok prognózuje lepší o 0,7 % voči stavu z roku 2012.
Na budúci rok EK predpokladá celkový rast HDP pre EÚ na úrovni 1,6 % a v prípade eurozóny by mal dosiahnuť 1,4 %.
Podľa EK súčasný pokles ekonomickej aktivity v únii zrejme povedie k zvýšeniu miery nezamestnanosti v EÚ na úroveň 11,1 % a v eurozóne na 12,2 %.
Európska komisia (EK) v dnes zverejnených aktuálnych prognózach na rok 2013 uviedla, že predpokladá rast hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ na úrovni 0,1 % a v prípade eurozóny prepad o 0,3 %.
Komisia zdôraznila, že kým situácia na finančných trhoch v EÚ sa v roku 2012 výrazne zlepšila, ekonomický rast bol v druhej polovici vlaňajška neuspokojivý. Hlavné ekonomické indikátory však poukazujú, že tento rok by v únii malo dôjsť k zrýchleniu ekonomického rastu.
Podľa aktuálnych prognóz by prvým signálom ekonomického oživenia mal byť zvýšený zahraničný dopyt, pričom domáce investície a spotreba by sa podľa predpokladov mali zlepšiť až ku koncu roka. Hlavným motorom rastu HDP by sa pritom mal stať domáci dopyt.
Zlé ekonomické výsledky z vlaňajška vytvárajú zlú štartovaciu čiaru pre súčasný rok, upozornila EK. Táto skutočnosť, spojená s pomalším oživovaním rastu ako sa očakávalo, vedie k prognózam o slabom raste HDP na rok 2013.
Podľa EK však štvrťročný ekonomický rozvoj býva dynamickejší ako sú celoročné prognózy a preto sa očakáva, že rast HDP v štvrtom kvartáli 2013 bude v EÚ o 1 % vyšší ako v rovnakom období vlaňajška. Pre eurozónu sa posledný štvrťrok prognózuje lepší o 0,7 % voči stavu z roku 2012.
Na budúci rok EK predpokladá celkový rast HDP pre EÚ na úrovni 1,6 % a v prípade eurozóny by mal dosiahnuť 1,4 %.
Podľa EK súčasný pokles ekonomickej aktivity v únii zrejme povedie k zvýšeniu miery nezamestnanosti v EÚ na úroveň 11,1 % a v eurozóne na 12,2 %.
Eurozóna zníži deficit v rozpočte, ale niektoré štáty nesplnia ciele
Väčšina krajín eurozóny zníži rozpočtový schodok v tomto roku na požadovanú úroveň aj napriek recesii, ale niektoré ako napríklad Španielsko nesplnia dohodnuté ciele. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zimnú prognózu Európskej komisie (EK).
Podľa komisie sa ani Francúzsku a Portugalsku nepodarí znížiť v tomto roku rozpočtový deficit tak, ako sa zaviazali. Všetky tri štáty už naznačili, že budú mať problémy a dúfajú, že im Brusel zmierni rozpočtové ciele.
EK v zimnej prognóze predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa aj v tomto roku zníži, a to o 0,3 % po vlaňajšom poklese o 0,6 %, no aj napriek tomu menová únia stlačí schodok v rozpočte na 2,8 % HDP z vlaňajších 3,5 % HDP.
Eurozóna konsoliduje svoje financie, aby znova získala dôveru trhov, o ktorú prišla v dôsledku dlhovej krízy. Európska únia (EÚ) sprísnila rozpočtové pravidlá a po novom tak hrozí štátom, ktoré neprijmú opatrenia na ozdravenie verejných financií, pokuta. Ale nie všetky krajiny menovej únie dosahujú pokrok pri plnení rozpočtových cieľov.
Najvýraznejšie pritom zaostáva Španielsko. Madridu sa už v roku 2011 nepodarilo znížiť deficit v rozpočte na 6,3 % HDP a namiesto toho sa jeho schodok vyšplhal na 10,2 % HDP. Dôvodom boli dlhy regionálnych vlád a bánk. EK zmiernila Španielsku fiškálne ciele, ale jeho ekonomika sa minulý rok prepadla do recesie a kabinet musel poskytnúť miliardy eur na rekapitalizáciu bánk, v dôsledku čoho sa schodok verejných financií krajiny stále drží nad hranicou 7 % HDP.
V tomto roku by mal Madrid znížiť deficit na 4,5 % HDP, ale v dôsledku recesie ho pravdepodobne stlačí len na 6,7 % HDP. A ak nezmení svoju rozpočtovú politiku, v roku 2014 sa schodok verejných financií krajiny vyšplhá na 7,2 % HDP namiesto toho, aby klesol pod povolenú hranici 3 % HDP.
Ani druhá najväčšia ekonomika bloku Francúzsko pravdepodobne nestlačí tento rok schodok v rozpočte na 3 % HDP a namiesto toho vykáže deficit na úrovni 3,7 % HDP. Dôvodom je slabý výkon ekonomiky, ktorá vlani stagnovala a tento rok bude jej rast takmer zanedbateľný.
Portugalsko, ktoré muselo v roku 2011 požiadať o záchranný úver, už začiatkom týždňa vyzvalo Brusel na zmiernenie fiškálnych cieľov. Komisia vo svojej prognóze predpovedá Lisabonu zvýšenie deficitu v minulom roku na 5 % HDP zo 4,4 % v roku 2011 a tento rok jeho mierny pokles na 4,9 % HDP.
EK sa do mája rozhodne, či poskytne týmto krajinám viac času na ozdravenie verejných financií, alebo ich potrestá za neplnenie dohodnutých cieľov.
Väčšina krajín eurozóny zníži rozpočtový schodok v tomto roku na požadovanú úroveň aj napriek recesii, ale niektoré ako napríklad Španielsko nesplnia dohodnuté ciele. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zimnú prognózu Európskej komisie (EK).
Podľa komisie sa ani Francúzsku a Portugalsku nepodarí znížiť v tomto roku rozpočtový deficit tak, ako sa zaviazali. Všetky tri štáty už naznačili, že budú mať problémy a dúfajú, že im Brusel zmierni rozpočtové ciele.
EK v zimnej prognóze predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa aj v tomto roku zníži, a to o 0,3 % po vlaňajšom poklese o 0,6 %, no aj napriek tomu menová únia stlačí schodok v rozpočte na 2,8 % HDP z vlaňajších 3,5 % HDP.
Eurozóna konsoliduje svoje financie, aby znova získala dôveru trhov, o ktorú prišla v dôsledku dlhovej krízy. Európska únia (EÚ) sprísnila rozpočtové pravidlá a po novom tak hrozí štátom, ktoré neprijmú opatrenia na ozdravenie verejných financií, pokuta. Ale nie všetky krajiny menovej únie dosahujú pokrok pri plnení rozpočtových cieľov.
Najvýraznejšie pritom zaostáva Španielsko. Madridu sa už v roku 2011 nepodarilo znížiť deficit v rozpočte na 6,3 % HDP a namiesto toho sa jeho schodok vyšplhal na 10,2 % HDP. Dôvodom boli dlhy regionálnych vlád a bánk. EK zmiernila Španielsku fiškálne ciele, ale jeho ekonomika sa minulý rok prepadla do recesie a kabinet musel poskytnúť miliardy eur na rekapitalizáciu bánk, v dôsledku čoho sa schodok verejných financií krajiny stále drží nad hranicou 7 % HDP.
V tomto roku by mal Madrid znížiť deficit na 4,5 % HDP, ale v dôsledku recesie ho pravdepodobne stlačí len na 6,7 % HDP. A ak nezmení svoju rozpočtovú politiku, v roku 2014 sa schodok verejných financií krajiny vyšplhá na 7,2 % HDP namiesto toho, aby klesol pod povolenú hranici 3 % HDP.
Ani druhá najväčšia ekonomika bloku Francúzsko pravdepodobne nestlačí tento rok schodok v rozpočte na 3 % HDP a namiesto toho vykáže deficit na úrovni 3,7 % HDP. Dôvodom je slabý výkon ekonomiky, ktorá vlani stagnovala a tento rok bude jej rast takmer zanedbateľný.
Portugalsko, ktoré muselo v roku 2011 požiadať o záchranný úver, už začiatkom týždňa vyzvalo Brusel na zmiernenie fiškálnych cieľov. Komisia vo svojej prognóze predpovedá Lisabonu zvýšenie deficitu v minulom roku na 5 % HDP zo 4,4 % v roku 2011 a tento rok jeho mierny pokles na 4,9 % HDP.
EK sa do mája rozhodne, či poskytne týmto krajinám viac času na ozdravenie verejných financií, alebo ich potrestá za neplnenie dohodnutých cieľov.