Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci Európskeho parlamentu schválil vystúpenie EÚ z tejto medzinárodnej dohody počas svojho posledného plenárneho zasadnutia v apríli 2024.
Autor TASR
Brusel 30. mája (TASR) - Ministri členských krajín na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Bruseli odobrili vystúpenie EÚ a organizácie Euratom zo Zmluvy o energetickej charte (ECT).
Ministri s konečnou platnosťou rozhodli, že Európska únia a Euratom opustia Zmluvu o energetickej charte, zatiaľ čo členské štáty EÚ budú môcť podporiť jej modernizáciu počas nasledujúcej konferencie o energetickej charte. Obe rozhodnutia sú prepojené, keďže tvoria dva piliere politického kompromisu známeho ako belgický plán k Zmluve o energetickej charte.
Poslanci Európskeho parlamentu schválil vystúpenie EÚ z tejto medzinárodnej dohody počas svojho posledného plenárneho zasadnutia v apríli 2024.
Zmluva o energetickej charte, založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou. Cieľom tejto medzinárodnej zmluvy je uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť rámec na ochranu investícií, obchodu a zjednodušiť riešenie sporov v oblasti energetiky. Pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.
Keďže táto zmluva už nie je v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a ambíciami EÚ v oblasti energetickej transformácie, v roku 2018 sa začal proces jej modernizácie. Europoslanci však poukazovali na skutočnosť, že ECT sa od 90. rokov 20. storočia takmer nezmenila, stala sa zastaranou a jednou z celosvetovo najspornejších investičných zmlúv, pričom v posledných rokoch je ohniskom sporov. Zákonodarcovia kritizovali skutočnosť, že veľké energetické spoločnosti ťažiace fosílne palivá cez členstvo v ECT hrozili štátom arbitrážnymi súdmi s požiadavkami na odškodnenie v miliardách eur pre to, že krajiny upúšťajú od fosílnych palív a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie.
Podľa belgického plánu k Zmluve o energetickej charte členské štáty EÚ, ktoré si želajú zostať zmluvnými stranami dohody, budú môcť hlasovať počas nadchádzajúcej konferencie o energetickej charte, ktorá sa má konať do konca roku 2024, a to tak, že schvália alebo nebudú proti prijatiu modernizovanej dohody.
Týmto spôsobom sa podarí prelomiť patovú situáciu v rámci Únie a odblokovať samotný proces modernizácie Zmluvy o energetickej charte pre jej ostatné zmluvné strany, ktoré nie sú členmi EÚ.
Rozhodnutia o vystúpení EÚ a Euratomu, ako aj rozhodnutia o modernizácii ECT nadobúdajú platnosť 30. mája. Odstúpenie nadobudne platnosť jeden rok po prijatí oznámenia depozitárom zmluvy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ministri s konečnou platnosťou rozhodli, že Európska únia a Euratom opustia Zmluvu o energetickej charte, zatiaľ čo členské štáty EÚ budú môcť podporiť jej modernizáciu počas nasledujúcej konferencie o energetickej charte. Obe rozhodnutia sú prepojené, keďže tvoria dva piliere politického kompromisu známeho ako belgický plán k Zmluve o energetickej charte.
Poslanci Európskeho parlamentu schválil vystúpenie EÚ z tejto medzinárodnej dohody počas svojho posledného plenárneho zasadnutia v apríli 2024.
Zmluva o energetickej charte, založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou. Cieľom tejto medzinárodnej zmluvy je uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť rámec na ochranu investícií, obchodu a zjednodušiť riešenie sporov v oblasti energetiky. Pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.
Keďže táto zmluva už nie je v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a ambíciami EÚ v oblasti energetickej transformácie, v roku 2018 sa začal proces jej modernizácie. Europoslanci však poukazovali na skutočnosť, že ECT sa od 90. rokov 20. storočia takmer nezmenila, stala sa zastaranou a jednou z celosvetovo najspornejších investičných zmlúv, pričom v posledných rokoch je ohniskom sporov. Zákonodarcovia kritizovali skutočnosť, že veľké energetické spoločnosti ťažiace fosílne palivá cez členstvo v ECT hrozili štátom arbitrážnymi súdmi s požiadavkami na odškodnenie v miliardách eur pre to, že krajiny upúšťajú od fosílnych palív a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie.
Podľa belgického plánu k Zmluve o energetickej charte členské štáty EÚ, ktoré si želajú zostať zmluvnými stranami dohody, budú môcť hlasovať počas nadchádzajúcej konferencie o energetickej charte, ktorá sa má konať do konca roku 2024, a to tak, že schvália alebo nebudú proti prijatiu modernizovanej dohody.
Týmto spôsobom sa podarí prelomiť patovú situáciu v rámci Únie a odblokovať samotný proces modernizácie Zmluvy o energetickej charte pre jej ostatné zmluvné strany, ktoré nie sú členmi EÚ.
Rozhodnutia o vystúpení EÚ a Euratomu, ako aj rozhodnutia o modernizácii ECT nadobúdajú platnosť 30. mája. Odstúpenie nadobudne platnosť jeden rok po prijatí oznámenia depozitárom zmluvy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
