Tento poplatok sa bude nazývať „mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc“ a znečisťovatelia dovážajúci tovar do EÚ si budú musieť kupovať uhlíkové povolenia.
Autor TASR
Brusel 14. júla (TASR) - Európska únia (EÚ) sa chystá v stredu predstaviť ambiciózny „zelený záväzok“ smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Plán počíta s ukončením predaja áut so spaľovacím motormi v priebehu necelých 20 rokov a urýchlením prechodu na elektrický pohon. To však môže vyvolať veľké spory v bloku.
Presnejšie, plán, ktorý vypracovala Európska komisia, má zakázať predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035, čo je jeden z najodvážnejších krokov, ktorý už vyvolal obavy v Paríži a Berlíne.
Cieľom návrhov, ktoré ohlási viceprezident Európskej komisie pre životné prostredie Frans Timmermans, je vdýchnuť tiež nový život chybnému systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), najväčšiemu trhu s uhlíkom na svete, kde priemysel platí za právo znečisťovať.
Po zverejnení bude návrh prechádzať legislatívnym systémom EÚ, musia ho schváliť Európsky parlament aj parlamenty 27 členských štátov, v ktorých sa snažia presadiť svoje záujmy ako lobisti z priemyslu, tak zelení aktivisti.
Handrkovanie sa už začalo, pričom silné priemyslové skupiny tvrdo bojujú o získanie špeciálneho zaobchádzania alebo času navyše. Ochrancovia životného prostredia pravdepodobne skritizujú zákony, že nejdú dostatočne ďaleko.
Niektoré korporácie zatiaľ opatrne tvrdia, že by časť z týchto plánov privítali. Bernard Looney, generálny riaditeľ energetického gigantu BP, tvrdí, že „zmeny sú potrebné“, a že jeho spoločnosť urobí svoj diel práce.
Iní sa obávajú odporu širokej verejnosti, dokonca aj celokontinentálneho opakovania protestov tzv. „žltých viest“, ktoré vypukli vo Francúzsku, keď vláda presadila novú daň z palív v mene ochrany životného prostredia.
Obrovský legislatívny balík je oficiálne známy ako balík „Fit for 55“, pretože jeho hlavným cieľom je zosúladiť existujúce zákony a ciele EÚ a dosiahnuť zníženie čistých emisií až o 55 % do roku 2030. Predchádzajúcim cieľom bola totiž redukcia emisií najmenej o 40 % oproti úrovniam z roku 1990.
Ďalším pilierom bude uhlíkový poplatok, ktorý budú platiť firmy z krajín mimo Európy, aby sa zabezpečilo, že „špinavý“ dovoz nezíska žiadne výhody a firmám sa neoplatí presúvať výrobu do regiónov s nižšími emisnými štandardmi.
Tento poplatok sa bude nazývať „mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc“ a znečisťovatelia dovážajúci tovar do EÚ si budú musieť kupovať uhlíkové povolenia. Tento krok by mohol znepriateliť obchodných partnerov EÚ, ako sú Rusko, Čína a India.
Európske firmy z odvetví, ako sú výroba ocele, cementu, hliníka, hnojív a elektriny, ktoré čelia lacnejšej a viac znečisťujúcej zahraničnej konkurencii, Na zmiernenie „úderu“ budú prichádzať o svoje emisné povolenky len postupne.
Zdroje z Bruselu už pred zverejnením návrhu informovali o „bojoch", ktoré vyvoláva. Obzvlášť citlivé sú opatrenia na zavedenie udržateľných a pravdepodobne drahších palív v odvetviach orientovaných na verejnosť, ako sú doprava, kúrenie a chladenie, a tiež stavebníctvo.
Ďalší veľký boj sa očakáva v prípade leteckých spoločností, Dôvodom sú opatrenia na zdaňovanie leteckého paliva pre lety v rámci Európy. Turistické ciele ako Španielsko, Portugalsko a Grécko dúfajú, že sa tento návrh podarí okresať.
Niektoré východoeurópske členské štáty, ako napríklad Poľsko, ktoré sú závislé od energie z uhlia, budú odolávať prísnejším cieľom v oblasti znižovania emisií. Ochrancov životného prostredia zase nepresvedčili plány na podporu prírodných „lapačov“ uhlíka, ako sú lesy a lúky.
Mnohí výrobcovia automobilov už ohlásili obrovské investície do elektrifikácie, čiastočne v očakávaní prísnejších emisných cieľov. Chcú však vedieť, či ich EÚ podporí pri budovaním verejných nabíjacích staníc, a ako rýchlo chce vyradiť hybridné a spaľovacie vozidlá z prevádzky.
Napriek pokroku sa emisie EÚ z cestnej dopravy v uplynulých rokoch zvýšili a cieľom nových opatrení je zosúladiť odvetvie s celkovou stratégiou bloku dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Predaj nízkoemisných automobilov v Európe vlani prudko vzrástol, aj keď pandémia ochorenia COVID-19 znížila celkový predaj vozidiel. Každé deviate predané nové auto bolo vlani na elektrický pohon alebo plug-in hybrid.
Plná elektrifikácia je však ešte ďaleko. Aj keď si kupujúci môžu dovoliť značnú cenovú prirážku za čiastočne alebo úplne elektrické vozidlo, mnohých odrádzajú „obavy z dojazdu“ pre nedostatok verejných nabíjacích staníc.
Výrobcovia automobilov naznačili, že akceptujú prísnejšie emisné ciele iba výmenou za masívne verejné investície do nabíjačiek a existujú náznaky, že boli vypočutí.
Očakáva sa, že Brusel navrhne legislatívu, ktorá by vyžadovala, aby krajiny inštalovali verejné nabíjacie miesta v stanovených vzdialenostiach pozdĺž hlavných ciest.
Presnejšie, plán, ktorý vypracovala Európska komisia, má zakázať predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035, čo je jeden z najodvážnejších krokov, ktorý už vyvolal obavy v Paríži a Berlíne.
Cieľom návrhov, ktoré ohlási viceprezident Európskej komisie pre životné prostredie Frans Timmermans, je vdýchnuť tiež nový život chybnému systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), najväčšiemu trhu s uhlíkom na svete, kde priemysel platí za právo znečisťovať.
Po zverejnení bude návrh prechádzať legislatívnym systémom EÚ, musia ho schváliť Európsky parlament aj parlamenty 27 členských štátov, v ktorých sa snažia presadiť svoje záujmy ako lobisti z priemyslu, tak zelení aktivisti.
Handrkovanie sa už začalo, pričom silné priemyslové skupiny tvrdo bojujú o získanie špeciálneho zaobchádzania alebo času navyše. Ochrancovia životného prostredia pravdepodobne skritizujú zákony, že nejdú dostatočne ďaleko.
Niektoré korporácie zatiaľ opatrne tvrdia, že by časť z týchto plánov privítali. Bernard Looney, generálny riaditeľ energetického gigantu BP, tvrdí, že „zmeny sú potrebné“, a že jeho spoločnosť urobí svoj diel práce.
Iní sa obávajú odporu širokej verejnosti, dokonca aj celokontinentálneho opakovania protestov tzv. „žltých viest“, ktoré vypukli vo Francúzsku, keď vláda presadila novú daň z palív v mene ochrany životného prostredia.
Obrovský legislatívny balík je oficiálne známy ako balík „Fit for 55“, pretože jeho hlavným cieľom je zosúladiť existujúce zákony a ciele EÚ a dosiahnuť zníženie čistých emisií až o 55 % do roku 2030. Predchádzajúcim cieľom bola totiž redukcia emisií najmenej o 40 % oproti úrovniam z roku 1990.
Ďalším pilierom bude uhlíkový poplatok, ktorý budú platiť firmy z krajín mimo Európy, aby sa zabezpečilo, že „špinavý“ dovoz nezíska žiadne výhody a firmám sa neoplatí presúvať výrobu do regiónov s nižšími emisnými štandardmi.
Tento poplatok sa bude nazývať „mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc“ a znečisťovatelia dovážajúci tovar do EÚ si budú musieť kupovať uhlíkové povolenia. Tento krok by mohol znepriateliť obchodných partnerov EÚ, ako sú Rusko, Čína a India.
Európske firmy z odvetví, ako sú výroba ocele, cementu, hliníka, hnojív a elektriny, ktoré čelia lacnejšej a viac znečisťujúcej zahraničnej konkurencii, Na zmiernenie „úderu“ budú prichádzať o svoje emisné povolenky len postupne.
Zdroje z Bruselu už pred zverejnením návrhu informovali o „bojoch", ktoré vyvoláva. Obzvlášť citlivé sú opatrenia na zavedenie udržateľných a pravdepodobne drahších palív v odvetviach orientovaných na verejnosť, ako sú doprava, kúrenie a chladenie, a tiež stavebníctvo.
Ďalší veľký boj sa očakáva v prípade leteckých spoločností, Dôvodom sú opatrenia na zdaňovanie leteckého paliva pre lety v rámci Európy. Turistické ciele ako Španielsko, Portugalsko a Grécko dúfajú, že sa tento návrh podarí okresať.
Niektoré východoeurópske členské štáty, ako napríklad Poľsko, ktoré sú závislé od energie z uhlia, budú odolávať prísnejším cieľom v oblasti znižovania emisií. Ochrancov životného prostredia zase nepresvedčili plány na podporu prírodných „lapačov“ uhlíka, ako sú lesy a lúky.
Mnohí výrobcovia automobilov už ohlásili obrovské investície do elektrifikácie, čiastočne v očakávaní prísnejších emisných cieľov. Chcú však vedieť, či ich EÚ podporí pri budovaním verejných nabíjacích staníc, a ako rýchlo chce vyradiť hybridné a spaľovacie vozidlá z prevádzky.
Napriek pokroku sa emisie EÚ z cestnej dopravy v uplynulých rokoch zvýšili a cieľom nových opatrení je zosúladiť odvetvie s celkovou stratégiou bloku dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Predaj nízkoemisných automobilov v Európe vlani prudko vzrástol, aj keď pandémia ochorenia COVID-19 znížila celkový predaj vozidiel. Každé deviate predané nové auto bolo vlani na elektrický pohon alebo plug-in hybrid.
Plná elektrifikácia je však ešte ďaleko. Aj keď si kupujúci môžu dovoliť značnú cenovú prirážku za čiastočne alebo úplne elektrické vozidlo, mnohých odrádzajú „obavy z dojazdu“ pre nedostatok verejných nabíjacích staníc.
Výrobcovia automobilov naznačili, že akceptujú prísnejšie emisné ciele iba výmenou za masívne verejné investície do nabíjačiek a existujú náznaky, že boli vypočutí.
Očakáva sa, že Brusel navrhne legislatívu, ktorá by vyžadovala, aby krajiny inštalovali verejné nabíjacie miesta v stanovených vzdialenostiach pozdĺž hlavných ciest.