Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Ekonomika

Európsky parlament stanovil priority pre eurorozpočet v roku 2023

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Rozpočet EÚ na rok 2023 by podľa europoslancov mal zohrať dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárstva Únie.

Brusel 6. apríla (TASR) - Prioritami rozpočtu EÚ na rok 2023 by podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) mali byť hospodárska obnova, opatrenia v oblasti zdravia, mládeže a klímy a riešenie dôsledkov invázie na Ukrajinu.

Vyplýva to z uznesenia, ktoré EP prijal v utorok v Štrasburgu. Poslanci v ňom požadujú rozpočet orientovaný na budúcnosť, ktorý by zodpovedal politickým prioritám eurobloku, ako sú zabezpečenie silnejšej zdravotníckej únie, úspešné ekologické a digitálne prechody a podpora spravodlivej, inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy vrátane zvýšenej podpory pre malé a stredné podniky.

Uznesenie, ktoré podporilo 463 europoslancov, 71 bolo proti a 97 sa zdržalo hlasovania, požaduje investície do podpory právneho štátu, hodnôt EÚ a základných práv. Zákonodarcovia chcú tiež finančné prostriedky na vytváranie väčších príležitostí pre všetkých, a najmä pre mladých ľudí, a na zabezpečenie toho, aby EÚ bola silnejším aktérom v zahraničnej politike.

Poslanci poznamenali, že aj napriek povzbudzujúcim signálom o ďalšom raste v roku 2022 pretrváva ekonomická neistota vzhľadom na faktory, ako sú narušenie dodávateľských reťazcov, vysoké ceny energií, rastúca inflácia a pokračujúca pandémia ochorenia COVID-19. K príčinám neistoty sa zaraďuje aj ruská invázia na Ukrajinu.

Rozpočet EÚ na rok 2023 by podľa europoslancov mal zohrať dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárstva Únie.

V uznesení sa uvádza, že koronakríza vystavila systémy verejného zdravotníctva "bezprecedentnej záťaži" a zhoršila existujúce problémy, pričom má vážny negatívny vplyv na mladých ľudí, ich vyhliadky na zamestnanie, pracovné podmienky a duševné zdravie. Poslanci privítali prioritu udelenú zdravotnej politike EÚ a požadujú dodatočné zdroje so zameraním sa na mládež s konkrétnymi opatreniami a politikami.

Implementácia Zelenej dohody a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj ambícia nulového znečistenia si podľa europoslancov vyžiada značné verejné a súkromné investície. V uznesení sa uvádza, že náklady na nečinnosť "by boli oveľa vyššie", pričom prijatý dokument zdôrazňuje potrebu ambicióznych zdrojov na podporu opatrení v oblasti klímy a biodiverzity a ochrany životného prostredia.

Parlament trvá na tom, že na to, aby sa zabezpečilo správne využívanie fondov EÚ a ochrana finančných záujmov Únie, by sa mal mechanizmus podmienenosti právneho štátu uplatňovať "okamžite a v plnom rozsahu". Poslanci naznačili, že sú znepokojení výrazným zhoršením princípov právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch EÚ a preto v eurorozpočte na rok 2023 žiadajú aj "ambicióznu úroveň zdrojov" pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty alebo program spravodlivosti.

V neposlednom rade europoslanci odsúdili "nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruska na Ukrajinu" a vyzvali EÚ, aby zaručila značné finančné prostriedky na riešenie geopolitických dôsledkov tejto vojny vrátane podpory prijímania utečencov z Ukrajiny. Podľa poslancov by Európska komisia a členské štáty mali zmobilizovať všetky dostupné finančné prostriedky na podporu Ukrajiny.

Očakáva sa, že eurokomisia predloží návrh rozpočtu EÚ na rok 2023 v júni. Následne sa na jeho finálnej podobe budú musieť dohodnúť vyjednávači europarlamentu a členských krajín (Rada EÚ) do konca tohto roka.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)