Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za prvých deväť mesiacov roka sa HDP Grécka znížil o 4 %.
Autor TASR
Atény 9. decembra (TASR) - Recesia, ktorá sužuje grécku ekonomiku už šesť rokov, sa v uplynulom kvartáli zmiernila. Hrubý domáci produkt (HDP) zadlženej krajiny bez očistenia od sezónnych vplyvov sa v období júl-september znížil medziročne o 3 %, čo je menej ako v 2. kvartáli, keď klesol o 3,7 %. Informovali o tom agentúry DPA a AP na základe údajov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad ELSTAT.
Zo štatistík ďalej vyplýva, že za prvých deväť mesiacov roka sa HDP Grécka znížil o 4 %.
Pokles gréckej ekonomiky sa tak už štvrtý kvartál po sebe spomalil. ELSTAT zverejnil tieto údaje pred dnešnou večernou schôdzou ministrov financií eurozóny. Vývoj v Grécku je jedným z bodov stretnutia.
"Grécko urobilo veľký pokrok a vydalo sa správnou cestou," povedal novinárom pred začiatkom rokovaní nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
"Grécko už toho urobilo veľa, očakávame konštruktívnu diskusiu," vyhlásil jeho kolega z Atén Jannis Sturnaras.
No aj napriek týmto slovám majú ministri obavy, že Grécko poľavilo vo svojom reformnom úsilí a po nespornom pokroku v predchádzajúcich mesiacoch začína celý proces stagnovať.
"Sme naďalej pripravení podporiť Grécko a jeho obyvateľov v ich snahe prekonať krízu, ale musia dodržiavať svoje záväzky," upozornil holandský minister Jeroen Dijsselbloem, ktorý je šéfom Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.
Grécko dostalo od roku 2010 od partnerov v eurozóne a Medzinárodného menového fondu dva záchranné balíky vo výške 240 miliárd eur. Táto pomoc je však podmienená zavádzaním prísnych úsporných opatrení a reforiem.
Hlavným bodom dnešnej schôdze Euroskupiny je však vyriešenie sporných bodov, ktoré brzdia vytvorenie bankovej únie. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, ako budú postupovať v prípade krachujúcich bánk. Minister Schäuble pred stretnutím vyhlásil, že je optimistom a verí, že sa eurozóna do konca decembra dohodne na vytvorení novej agentúry, ktorá bude mať na starosti problematické banky. Jadrom sporu je postoj Nemecka, ktoré nechce, aby mala agentúra právo rozhodovať o tom, či tieto banky vyhlásia bankrot, alebo ich čaká reštrukturalizácia. A ďalším sporným bodom je záchrana bánk. Presnejšie, kto ju zaplatí, alebo ako zabezpečiť, aby náklady na pomoc bankám neniesli na pleciach daňoví poplatníci.
Zo štatistík ďalej vyplýva, že za prvých deväť mesiacov roka sa HDP Grécka znížil o 4 %.
Pokles gréckej ekonomiky sa tak už štvrtý kvartál po sebe spomalil. ELSTAT zverejnil tieto údaje pred dnešnou večernou schôdzou ministrov financií eurozóny. Vývoj v Grécku je jedným z bodov stretnutia.
"Grécko urobilo veľký pokrok a vydalo sa správnou cestou," povedal novinárom pred začiatkom rokovaní nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
"Grécko už toho urobilo veľa, očakávame konštruktívnu diskusiu," vyhlásil jeho kolega z Atén Jannis Sturnaras.
No aj napriek týmto slovám majú ministri obavy, že Grécko poľavilo vo svojom reformnom úsilí a po nespornom pokroku v predchádzajúcich mesiacoch začína celý proces stagnovať.
"Sme naďalej pripravení podporiť Grécko a jeho obyvateľov v ich snahe prekonať krízu, ale musia dodržiavať svoje záväzky," upozornil holandský minister Jeroen Dijsselbloem, ktorý je šéfom Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.
Grécko dostalo od roku 2010 od partnerov v eurozóne a Medzinárodného menového fondu dva záchranné balíky vo výške 240 miliárd eur. Táto pomoc je však podmienená zavádzaním prísnych úsporných opatrení a reforiem.
Hlavným bodom dnešnej schôdze Euroskupiny je však vyriešenie sporných bodov, ktoré brzdia vytvorenie bankovej únie. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, ako budú postupovať v prípade krachujúcich bánk. Minister Schäuble pred stretnutím vyhlásil, že je optimistom a verí, že sa eurozóna do konca decembra dohodne na vytvorení novej agentúry, ktorá bude mať na starosti problematické banky. Jadrom sporu je postoj Nemecka, ktoré nechce, aby mala agentúra právo rozhodovať o tom, či tieto banky vyhlásia bankrot, alebo ich čaká reštrukturalizácia. A ďalším sporným bodom je záchrana bánk. Presnejšie, kto ju zaplatí, alebo ako zabezpečiť, aby náklady na pomoc bankám neniesli na pleciach daňoví poplatníci.
