Brusel 21. novembra (TASR) - Ministri financií eurozóny odložili rozhodnutie o uvoľnení ďalšej tranže z úveru Grécku na budúci týždeň.

Ministrom sa ani po takmer 12 hodinách rokovaní, ktoré sa skončilo dnes ráno, nepodarilo dohodnúť sa na dlhodobých opatreniach, ktoré by viedli k udržateľnosti gréckeho dlhu a vyriešeniu hospodárskych problémov krajiny. Informujú o tom agentúry DPA, AP a Reuters.

Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny, združenia ministrov financií eurozóny, zároveň oznámil, že sa opäť zídu v pondelok 26. novembra.

Rokovanie, ktoré sa skončilo dnes ráno, bolo v poradí už druhým zasadaním Euroskupiny, ktoré sa skončilo bez výsledku. To zvyšuje neistotu a obavy o budúcnosť zadlženej krajiny aj eurozóny. A ukazuje, aké rozdielne sú názory štátov, ktoré platia eurom na to, ako vyriešiť problémy Grécka bez toho, aby opäť museli načrieť do peňaženiek daňových poplatníkov.

Juncker napriek neúspechu rokovaní tvrdí, že je optimistom a verí, že ministri nakoniec dohodu schvália.

Technické aspekty

"Dostali sme sa blízko k dohode, ale treba ešte vykonať časovo náročné technické overovanie a finančné prepočty. Je to skutočne iba kvôli technickým aspektom, že v túto hodinu a v tento deň nemôžeme dodať požadované výsledky a sme nútení prerušiť našu prácu," uviedol Juncker po skončení nočných rokovaní ministrov. A spresnil, že politické nezhody sa už podarilo odstrániť.

Bez spoločnej dohody medzi zahraničnými veriteľmi Grécka nebude možné uvoľniť ďalšiu finančnú tranžu do Atén v hodnote 44 miliárd eur. Grécka vláda tvrdí, že bez tejto očakávanej finančnej injekcie sa štát ocitne na prahu bankrotu.

Podľa pracovného dokumentu, ktorý mali ministri na stole, nie je možné udržať grécku zadlženosť na dohodnutej úrovni 120 % HDP do roku 2020, uviedla agentúra Reuters. Ministri dospeli k názoru, že sa túto úroveň nepodarí udržať bez dodatočných ústupkov zo strany európskych veriteľov, čo by podľa Nemecka bolo nezákonné.

Euroskupina opäť navrhovala pre Grécko predlženie času pre splnenie záväzkov daňovej zadlženosti z roku 2020 na rok 2022 bez toho, aby to malo priamy dosah na štáty eurozóny, avšak šéfka MMF Christine Lagardeová bola aj tentoraz proti tomuto návrhu.

Experti MMF upozornili, že bez dohodnutých korekčných mechanizmov sa úroveň gréckeho zadlženia v roku 2020 vyšplhá na 144 % HDP a v roku 2022 na 133 % HDP.

Aby sa tomu predišlo, veritelia by museli prikročiť k ďalšiemu odpúšťaniu dlhov Aténam, alebo by si to vyžadovalo dodatočné rozpočtové príspevky zo strany členov eurozóny, čo je politicky nepriechodné.

Dohoda ministrov o okamžitej pomoci pre Grécko je dôležitá z viacerých hľadísk. Finančné trhy veľmi citlivo reagujú na výsledky týchto rokovaní, dôkazom čoho je aj dnešné oslabenie eura voči doláru. Okrem toho Grécko bije na poplach, že mu hrozí štátny bankrot s nepredstaviteľnými dôsledkami a po politickej stránke Atény upozorňujú, že vyšli v ústrety všetkým politickým a ekonomickým požiadavkami veriteľov a vykonali potrebné reformné kroky na ozdravenie ekonomiky.

"Grécko dodalo požadované výsledky, teraz je na nás, aby sme dodali potrebné riešenie," uviedol Juncker.