Brusel 12. marca (TASR) - Ministri financií eurozóny v pondelok (11. 3.) odložili rozhodnutie o znížení gréckeho dlhu, pretože vláda v Aténach neuskutočnila reformy, ktoré sľúbila počas masívnej záchrannej akcie.

Grécko vystúpilo z tretieho a posledného záchranného programu vlani v auguste. To bol pre Atény rozhodujúci moment pri prekonávaní finančnej krízy.

Grécka vláda však ešte stále nedokončila zákony týkajúce sa platobnej neschopnosti domácností. To vyvoláva obavy, že mnohé rodiny by mohli prísť o svoje domovy.

Európski predstavitelia však odklad rozhodnutia bagatelizovali. Nechceli oživiť spomienky na dlhovú krízu eurozóny, ktorá takmer zničila jednotnú európsku menu.

Eurokomisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici pred stretnutím ministrov financií eurozóny, tzv. Euroskupiny, skonštatoval, že je príliš skoro na to, aby rozhodli o gréckom dlhu. Dodal, že dôležitejší je signál, ktorý Euroskupina vyšle trhom, ten musí byť pozitívny.

Medzi opatrenia na pomoc Grécku so znížením dlhu patria najmä zisky dosiahnuté Európskou centrálnou bankou (ECB) a inými centrálnymi bankami v eurozóne z gréckych dlhopisov v období poskytovania pomoci.

Grécko môže v rámci tejto schémy dostať od partnerov z eurozóny necelú miliardu eur.

Odklad tejto splátky prichádza niekoľko dní po tom, ako Grécko emitovalo 10-ročné dlhopisy, prvýkrát od začiatku svojej dlhovej krízy v roku 2010.

Emisia bola oslavovaná ako významný míľnik označujúci návrat Grécka k normálu po takmer desiatich rokoch, keď nemalo prístup na dlhopisové trhy.

Krajina dúfa, že tento rok získa na trhoch celkovo deväť miliárd eur a zvýši dôveru investorov v grécke hospodárstvo. To by podľa najnovších prognóz Medzinárodného menového fondu malo v roku 2019 vzrásť o 2,4 % po odhadovanej expanzii o 2,1 % v minulom roku.