Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri by mali vyhodnotiť šance Atén na predčasné vystúpenie zo záchranného programu po schválení kontroverzného návrhu gréckeho rozpočtu na rok 2015.
Autor TASR
Brusel 8. decembra (TASR) - Hlavnou témou dnešného stretnutia ministrov financií eurozóny je ďalší osud Grécka. Ministri by mali vyhodnotiť šance Atén na predčasné vystúpenie zo záchranného programu po schválení kontroverzného návrhu gréckeho rozpočtu na rok 2015. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Členom tzv. Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, sa nepáči návrh rozpočtu Grécka a odporúčajú Aténam, aby prijali ďalšie úsporné opatrenia, kým vystúpia zo záchranného programu.
Grécko po šiestich rokoch konečne prekonalo recesiu ekonomiky a tento mesiac by chcelo vystúpiť aj zo záchranného programu. Atény by mali dostať ešte poslednú splátku z finančnej pomoci, ktorá krajinu držala štyri roky nad vodou. Potom by sa chceli vrátiť na dlhopisové trhy. Okrem toho by Euroskupina mala rokovať aj pohotovostnej úverovej linke pre Grécko, ktorú by čerpalo len v prípade potreby. Ale najskôr sa musí s veriteľmi dohodnúť na poslednom balíku úsporných opatrení, ktoré boli podmienkou dvoch predchádzajúcich záchranných balíkov v celkovej výške 240 miliárd eur.
A práve rozpočet na budúci rok znepokojuje veriteľov Grécka, podľa ktorých vychádza z nereálnych predpokladov. Obe strany, teda veritelia aj dlžník, nevedia nájsť kompromis. Celý proces komplikuje politická situácia v Grécku a obavy, že ďalšie reformy by mohli viesť k predčasným voľbám. Líder opozičnej ľavicovej strany Syriza Alexis Tsipras, ktorá vedie v prieskume verejnej mienky, Grékom sľúbil, že ak vyhrá voľby, okamžite ukončí záchranný program bez ohľadu na výsledok rokovaní s veriteľmi.
Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v rozhovore pre agentúru Europa Press naznačil, že dnes sa obom stranám zrejme nepodarí dosiahnuť kompromis. Aj šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem na otázku, či dnes očakáva pokrok v rokovaniach odvetil, že o tom nie je presvedčený.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a muselo požiadať o dva záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur. Podmienkou finančnej pomoci však boli veľmi tvrdé úporné opatrenia, ktoré majú krajine pomôcť skonsolidovať verejné financie a zreformovať ekonomiku. Verejnosť proti reformám od začiatku ostro protestovala, a tak niet divu, že premiér Antonis Samaras robí všetko preto, aby sa zbavil prísneho dohľadu veriteľov a mohol zmierniť niektoré nepopulárne kroky.
Členom tzv. Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, sa nepáči návrh rozpočtu Grécka a odporúčajú Aténam, aby prijali ďalšie úsporné opatrenia, kým vystúpia zo záchranného programu.
Grécko po šiestich rokoch konečne prekonalo recesiu ekonomiky a tento mesiac by chcelo vystúpiť aj zo záchranného programu. Atény by mali dostať ešte poslednú splátku z finančnej pomoci, ktorá krajinu držala štyri roky nad vodou. Potom by sa chceli vrátiť na dlhopisové trhy. Okrem toho by Euroskupina mala rokovať aj pohotovostnej úverovej linke pre Grécko, ktorú by čerpalo len v prípade potreby. Ale najskôr sa musí s veriteľmi dohodnúť na poslednom balíku úsporných opatrení, ktoré boli podmienkou dvoch predchádzajúcich záchranných balíkov v celkovej výške 240 miliárd eur.
A práve rozpočet na budúci rok znepokojuje veriteľov Grécka, podľa ktorých vychádza z nereálnych predpokladov. Obe strany, teda veritelia aj dlžník, nevedia nájsť kompromis. Celý proces komplikuje politická situácia v Grécku a obavy, že ďalšie reformy by mohli viesť k predčasným voľbám. Líder opozičnej ľavicovej strany Syriza Alexis Tsipras, ktorá vedie v prieskume verejnej mienky, Grékom sľúbil, že ak vyhrá voľby, okamžite ukončí záchranný program bez ohľadu na výsledok rokovaní s veriteľmi.
Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v rozhovore pre agentúru Europa Press naznačil, že dnes sa obom stranám zrejme nepodarí dosiahnuť kompromis. Aj šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem na otázku, či dnes očakáva pokrok v rokovaniach odvetil, že o tom nie je presvedčený.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a muselo požiadať o dva záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur. Podmienkou finančnej pomoci však boli veľmi tvrdé úporné opatrenia, ktoré majú krajine pomôcť skonsolidovať verejné financie a zreformovať ekonomiku. Verejnosť proti reformám od začiatku ostro protestovala, a tak niet divu, že premiér Antonis Samaras robí všetko preto, aby sa zbavil prísneho dohľadu veriteľov a mohol zmierniť niektoré nepopulárne kroky.
