Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovania o tejto otázke trvajú už mesiace.
Autor TASR
Brusel 23. mája (TASR) – Ministri financií členských štátov eurozóny sa na pondelňajšom zasadnutí nedohodli na schválení ďalšej tranže finančnej pomoci ani na zmiernení podmienok splácania gréckeho dlhu. Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem i eurokomisár pre ekonomické záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici ale ocenili pokrok v gréckom reformnom a úspornom úsilí.
Členské štáty sa opäť nedohodli na uzavretí druhej revízie plnenia podmienok tretieho programu zo strany Grécka. Rokovania o tejto otázke trvajú už mesiace. Dôvodom sú rozdielne názory veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) na grécke fiškálne ciele. MMF a Atény požadujú opatrenia, ktoré znížia grécku dlhovú záťaž na udržateľnú úroveň. MMF tým podmieňuje svoju ďalšiu účasť na treťom záchrannom balíku.
Veritelia chcú mať pred uzavretím dohody istotu, že grécke reformné a úsporné opatrenia prispievajú k udržateľnosti gréckeho dlhu. Ten má momentálne hodnotu 315 miliárd eur, čo predstavuje 179 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.
"Sme blízko k formálnemu uzatvoreniu revízie gréckeho záchranného programu. Mali sme hĺbkovú debatu o uvoľnení dlhu, ale nedospeli sme k dohode," uviedol na tlačovej konferencii Dijsselbloem. Avizoval, že k dohode by mali dospieť o tri týždne na ďalšom zasadnutí Euroskupiny.
Dijsselbloem zopakoval, že rozhodnutie o reštrukturalizácii gréckeho dlhu bude schválené až na konci tretieho záchranného programu v roku 2018. MMF zatiaľ v tomto programe pôsobí len ako poradca a stále sa nerozhodol, či sa k nemu pripojí ako veriteľ, čo žiadajú najmä Nemecko a Holandsko.
Grécky parlament schválil minulý týždeň ďalšie rozpočtové škrty, ktoré by mali viesť k úspore takmer piatich miliárd eur. Išlo o jednu z podmienok, ktoré si stanovili medzinárodní veritelia, aby Grécku aj naďalej poskytovali finančnú pomoc. Prijatie úsporných opatrení rozpútalo rozsiahle protesty a štrajky v doprave.
Grécko potrebuje do polovice júla uzavrieť druhú kontrolu plnenia podmienok záchranného úveru, aby získalo ďalšiu splátku a mohlo vyrovnať dlhy za približne 7,5 miliardy eur, ktorým vyprší splatnosť.
Členské štáty sa opäť nedohodli na uzavretí druhej revízie plnenia podmienok tretieho programu zo strany Grécka. Rokovania o tejto otázke trvajú už mesiace. Dôvodom sú rozdielne názory veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) na grécke fiškálne ciele. MMF a Atény požadujú opatrenia, ktoré znížia grécku dlhovú záťaž na udržateľnú úroveň. MMF tým podmieňuje svoju ďalšiu účasť na treťom záchrannom balíku.
Veritelia chcú mať pred uzavretím dohody istotu, že grécke reformné a úsporné opatrenia prispievajú k udržateľnosti gréckeho dlhu. Ten má momentálne hodnotu 315 miliárd eur, čo predstavuje 179 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.
"Sme blízko k formálnemu uzatvoreniu revízie gréckeho záchranného programu. Mali sme hĺbkovú debatu o uvoľnení dlhu, ale nedospeli sme k dohode," uviedol na tlačovej konferencii Dijsselbloem. Avizoval, že k dohode by mali dospieť o tri týždne na ďalšom zasadnutí Euroskupiny.
Dijsselbloem zopakoval, že rozhodnutie o reštrukturalizácii gréckeho dlhu bude schválené až na konci tretieho záchranného programu v roku 2018. MMF zatiaľ v tomto programe pôsobí len ako poradca a stále sa nerozhodol, či sa k nemu pripojí ako veriteľ, čo žiadajú najmä Nemecko a Holandsko.
Grécky parlament schválil minulý týždeň ďalšie rozpočtové škrty, ktoré by mali viesť k úspore takmer piatich miliárd eur. Išlo o jednu z podmienok, ktoré si stanovili medzinárodní veritelia, aby Grécku aj naďalej poskytovali finančnú pomoc. Prijatie úsporných opatrení rozpútalo rozsiahle protesty a štrajky v doprave.
Grécko potrebuje do polovice júla uzavrieť druhú kontrolu plnenia podmienok záchranného úveru, aby získalo ďalšiu splátku a mohlo vyrovnať dlhy za približne 7,5 miliardy eur, ktorým vyprší splatnosť.
