Luxemburg 22. októbra (TASR) - Koronakríza spôsobila prudký nárast schodkov verejných financií a dlhov v eurozóne. Deficit verejných financií eurozóny v 2. kvartáli vyskočil na sezónne upravenej báze na 11,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 2,5 % HDP v predchádzajúcich troch mesiacoch, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To je najviac od začiatku zaznamenávania tohto údaju. V celej EÚ schodok stúpol na 11,4 % HDP z 2,6 % HDP.

V pomere k výkonu ekonomiky vzrástli celkové vládne výdavky v eurozóne o 9,7 percentuálneho bodu na 59 % HDP. V porovnaní s 1. štvrťrokom sa zvýšili približne o 95 miliárd eur. Hlavným dôvodom boli opatrenia vlády na zmiernenie ekonomických a sociálnych následkov pandémie nového koronavírusu. V EÚ výdavky stúpli na 58,6 % HDP z 48,8 % HDP v prvých troch mesiacoch.

Celkové vládne príjmy v eurozóne vzrástli na 47,4 % HDP zo 46,8 % HDP a v EÚ na 47,1 % HDP zo 46,2 % HDP. Dôvodom zvýšenia v pomere k výkonu ekonomiky bol prudší pokles HDP než celkových príjmov. Príjmy v eurozóne v porovnaní s prvými tromi mesiacmi celkovo padli približne o 132 miliárd eur.

Celkový verejný dlh v eurozóne dosiahol na konci 2. štvrťroka 95,1 % HDP po 86,3 % HDP na konci 1. kvartála, verejný dlh v EÚ stúpol na 87,8 % HDP zo 79,4 % HDP.

Najvyšší verejný dlh v pomere k výkonu ekonomiky mali v rámci EÚ na konci 2. štvrťroka Grécko (187,4 % HDP), nasledované Talianskom (149,4 %), Portugalskom (126,1 %), Belgickom (115,3 %), Francúzskom (114,1 %), Cyprom (113,2 %) a Španielskom (110,1 %). Naopak, najnižší dlh malo Estónsko (18,5 %), nasledované Bulharskom (21,3 %) a Luxemburskom (23,8 %).

Slovenský verejný dlh v 2. kvartáli vzrástol na 60,2 % HDP zo 49,6 % HDP na konci 1. štvrťroka.