Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyššie alokácie podľa správy Eurostatu zaznamenalo Luxembursko (646,6 eura na osobu), s odstupom nasledovalo Dánsko (552,4 eura) a Nemecko (529,3 eura).
Autor TASR
Brusel 7. augusta (TASR) - V roku 2023 boli celkové rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v členských krajinách EÚ na úrovni 123,684 miliardy eur, čo zodpovedá 0,73 percenta HDP EÚ. V porovnaní s rokom 2022 to bol nárast o 5,3 percenta (117,424 miliardy eur) a nárast o 54,8 percenta v porovnaní s rokom 2013 (79,886 miliardy eur). Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurostatu.
Štatistický úrad EÚ v týchto dňoch upozornil, že tieto informácie pochádzajú z údajov o pridelených rozpočtových prostriedkoch na výskum a vývoj. Slovensko sa vlani ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu týchto výdavkov na osobu.
V roku 2023 vlády 27-člennej Únie vyčlenili rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v priemere na úrovni 275,6 eura na osobu, čo predstavuje nárast o 53,3 % v porovnaní s rokom 2013 (181 eur na osobu).
Najvyššie alokácie podľa správy Eurostatu zaznamenalo Luxembursko (646,6 eura na osobu), s odstupom nasledovalo Dánsko (552,4 eura) a Nemecko (529,3 eura). Členské krajiny EÚ s najnižšími rozpočtovými výdavkami na výskum a vývoj na osobu boli Rumunsko (21,2 eura na osobu), Bulharsko (33,1 eura), Maďarsko (48,1 eura), Lotyšsko (62,60 eura) a Slovensko (76,50 eura).
V dekáde 2013 až 2023 takmer všetky vlády EÚ zvýšili svoje rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v eurách na osobu. Najväčšie percentuálne nárasty zaznamenali Lotyšsko (+291 % zo 16 eur na osobu v roku 2013 na 62,6 eura v roku 2023), Poľsko (+147 % z 37,8 na 93,3 eura) a Bulharsko (+133 % zo 14,2 na 33,1 eura).
Maďarsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá v uplynulom desaťročí zaznamenala pokles výdavkov v tejto oblasti na osobu (-28 % zo 66,9 na 48,1 eura).
Eurostat pripomenul, že viac ako tretina rozpočtu na výskum a vývoj v EÚ v roku 2023 išla do všeobecných univerzitných fondov. Najväčší podiel alokácií z vládnych rozpočtov na vedu a výskum, 35,5 %, smeroval na všeobecný rozvoj vedomostí cez granty do všeobecných univerzitných fondov, prostredníctvom ktorých mnohé verejné vysoké školy dostávajú zdroje na podporu ich aktivít.
Okrem toho sa 17,3 % verejných zdrojov na vedu a výskum venovalo na všeobecný rozvoj vedomostí cez iné zdroje ako univerzitné fondy, ďalších 11 % šlo na priemyselnú výrobu a technológie, 6,9 % bola určená pre oblasť zdravia a 6 % na prieskum a využívanie vesmíru. Okolo päť percent a menej z týchto alokácií smerovalo do energetiky, obrany, dopravy a telekomunikácií, poľnohospodárstva či environmentálnej oblasti, školstva a kultúry.
Štatistický úrad EÚ v týchto dňoch upozornil, že tieto informácie pochádzajú z údajov o pridelených rozpočtových prostriedkoch na výskum a vývoj. Slovensko sa vlani ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu týchto výdavkov na osobu.
V roku 2023 vlády 27-člennej Únie vyčlenili rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v priemere na úrovni 275,6 eura na osobu, čo predstavuje nárast o 53,3 % v porovnaní s rokom 2013 (181 eur na osobu).
Najvyššie alokácie podľa správy Eurostatu zaznamenalo Luxembursko (646,6 eura na osobu), s odstupom nasledovalo Dánsko (552,4 eura) a Nemecko (529,3 eura). Členské krajiny EÚ s najnižšími rozpočtovými výdavkami na výskum a vývoj na osobu boli Rumunsko (21,2 eura na osobu), Bulharsko (33,1 eura), Maďarsko (48,1 eura), Lotyšsko (62,60 eura) a Slovensko (76,50 eura).
V dekáde 2013 až 2023 takmer všetky vlády EÚ zvýšili svoje rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v eurách na osobu. Najväčšie percentuálne nárasty zaznamenali Lotyšsko (+291 % zo 16 eur na osobu v roku 2013 na 62,6 eura v roku 2023), Poľsko (+147 % z 37,8 na 93,3 eura) a Bulharsko (+133 % zo 14,2 na 33,1 eura).
Maďarsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá v uplynulom desaťročí zaznamenala pokles výdavkov v tejto oblasti na osobu (-28 % zo 66,9 na 48,1 eura).
Eurostat pripomenul, že viac ako tretina rozpočtu na výskum a vývoj v EÚ v roku 2023 išla do všeobecných univerzitných fondov. Najväčší podiel alokácií z vládnych rozpočtov na vedu a výskum, 35,5 %, smeroval na všeobecný rozvoj vedomostí cez granty do všeobecných univerzitných fondov, prostredníctvom ktorých mnohé verejné vysoké školy dostávajú zdroje na podporu ich aktivít.
Okrem toho sa 17,3 % verejných zdrojov na vedu a výskum venovalo na všeobecný rozvoj vedomostí cez iné zdroje ako univerzitné fondy, ďalších 11 % šlo na priemyselnú výrobu a technológie, 6,9 % bola určená pre oblasť zdravia a 6 % na prieskum a využívanie vesmíru. Okolo päť percent a menej z týchto alokácií smerovalo do energetiky, obrany, dopravy a telekomunikácií, poľnohospodárstva či environmentálnej oblasti, školstva a kultúry.
