Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa štatistiky Eurostatu je príčinou predovšetkým slabý rast ekonomiky.
Autor TASR
Luxemburg 23. júla (TASR) - Verejný dlh v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v 1. štvrťroku vzrástol v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ), ukázala štatistika Eurostatu. Príčinou je predovšetkým slabý rast ekonomiky.
Zadlženosť eurozóny dosiahla na konci marca 88,2 % HDP oproti 87,3 % HDP na konci vlaňajška a 86,2 % HDP na konci 1. štvrťroka 2011. Dlh v celej EÚ sa zvýšil na 83,4 % HDP z 82,5 % HDP na konci vlaňajška a 80,4 % HDP na konci 1. štvrťroka 2011.
Maastrichtská zmluva stanovuje pre členské krajiny hornú hranicu verejného dlhu na 60 % HDP. Najväčší pokles dlhu zaznamenalo Grécko vďaka odpisu časti dlhu v rukách súkromných veriteľov. Zadlženosť Atén klesla v 1. kvartáli o 33 percentuálnych bodov na 132,4 % HDP. Napriek tomu zostala najvyššia v rámci celej EÚ. Druhý najvyšší verejný dlh malo na konci marca Taliansko (123 %), za ktorým potom nasledujú Portugalsko (111,7 %) a Írsko (108,5 %). Najnižší dlh má Estónsko (6,6 %), nasledované Bulharskom (16,7 %) a Luxemburskom (20,9 %).
Najvyšší medzikvartálny nárast dlhu zaznamenala Litva (+4 percentuálne body), nasledovaná Portugalskom (+3,8 % pb), Španielskom (+3,7 % pb) a Belgickom (+3,6 pb). Najviac poklesol dlh v Grécku (-33 pb), za ktorým nasleduje Maďarsko (-1,8 pb) a Dánsko (-1,5 pb).
Španielsky verejný dlh aj napriek jednému z najvýraznejších nárastov zostáva so 72,1 % HDP pod priemerom eurozóny.
Slovenský verejný dlh dosiahol na konci 1. štvrťroka 46,4 % HDP. V porovnaní so 4. kvartálom 2011 vyskočil o 3,1 percentuálneho bodu a v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 o 3,9 percentuálneho bodu. V medzikvartálnom porovnaní vzrástol len o niečo menej než dlh Talianska a Francúzska, ktoré sa zvýšili oba o 3,2 percentuálneho bodu.
Zadlženosť eurozóny dosiahla na konci marca 88,2 % HDP oproti 87,3 % HDP na konci vlaňajška a 86,2 % HDP na konci 1. štvrťroka 2011. Dlh v celej EÚ sa zvýšil na 83,4 % HDP z 82,5 % HDP na konci vlaňajška a 80,4 % HDP na konci 1. štvrťroka 2011.
Maastrichtská zmluva stanovuje pre členské krajiny hornú hranicu verejného dlhu na 60 % HDP. Najväčší pokles dlhu zaznamenalo Grécko vďaka odpisu časti dlhu v rukách súkromných veriteľov. Zadlženosť Atén klesla v 1. kvartáli o 33 percentuálnych bodov na 132,4 % HDP. Napriek tomu zostala najvyššia v rámci celej EÚ. Druhý najvyšší verejný dlh malo na konci marca Taliansko (123 %), za ktorým potom nasledujú Portugalsko (111,7 %) a Írsko (108,5 %). Najnižší dlh má Estónsko (6,6 %), nasledované Bulharskom (16,7 %) a Luxemburskom (20,9 %).
Najvyšší medzikvartálny nárast dlhu zaznamenala Litva (+4 percentuálne body), nasledovaná Portugalskom (+3,8 % pb), Španielskom (+3,7 % pb) a Belgickom (+3,6 pb). Najviac poklesol dlh v Grécku (-33 pb), za ktorým nasleduje Maďarsko (-1,8 pb) a Dánsko (-1,5 pb).
Španielsky verejný dlh aj napriek jednému z najvýraznejších nárastov zostáva so 72,1 % HDP pod priemerom eurozóny.
Slovenský verejný dlh dosiahol na konci 1. štvrťroka 46,4 % HDP. V porovnaní so 4. kvartálom 2011 vyskočil o 3,1 percentuálneho bodu a v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 o 3,9 percentuálneho bodu. V medzikvartálnom porovnaní vzrástol len o niečo menej než dlh Talianska a Francúzska, ktoré sa zvýšili oba o 3,2 percentuálneho bodu.
