Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky vlády musia zrealizovať reformy, podporiť inovácie a kontrolovať vládne výdavky, v krátkosti musia prísť s novými modelmi rastu.
Autor TASR
Paríž 16. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) nemôže na vlastnú päsť podporovať ekonomiku eurozóny a ani suplovať to, čo je v kompetencii národných vlád, uviedol prezident ECB Mario Draghi. Informovala o tom agentúra RTTNews.
"Nebudeme za vlády robiť ich prácu," povedal Draghi v rozhovore pre francúzsky týždenník Le Journal du Dimanche. Podľa neho vlády musia zrealizovať reformy, podporiť inovácie a kontrolovať vládne výdavky, v krátkosti musia prísť s novými modelmi rastu.
Na otázku, či ECB urobila všetko, čo je v jej silách, pre podporu rastu ekonomiky eurozóny, Draghi odpovedal: "V kontexte nášho mandátu, áno." Dodal, že ECB je vždy pripravená a schopná opäť konať.
Draghi pripomenul, že banka využila niektoré nástroje menovej politiky na podporu ekonomiky napriek tomu, že ju niektorí experti a politici obviňovali z ohrozovania cenovej stability. Opatrenia ECB mali želaný účinok. Eurozóna sa vrátila k rastu, ktorý je však slabý, nerovnomerný a krehký, pripomenul Draghi.
"Nemecku sa darí dobre, situácia vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku sa zlepšuje, naopak, situácia v Holandsku nie je podľa predstáv a Grécko a Portugalsko zostávajú pod tlakom."
Grécko musí podľa Draghiho pokračovať v reformách. Dodal, že v eurozóne ako celku treba urýchlene uskutočniť bolestivé štrukturálne reformy. Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, musí podporiť investície, predovšetkým do infraštruktúry. Francúzsko sa zasa musí vrátiť k fiškálnej stabilite, aby firmy mohli opäť investovať.
Najväčším problémom, ktorému čelia národné vlády, je nezamestnanosť, a to predovšetkým nezamestnanosť mladých. Podľa Draghiho sa pozornosť musí presunúť od výrobného sektora k službám. Vyzval banky, aby vzali na seba riziká pri podpore ekonomiky, napríklad aby zvýšili úvery malým a stredným firmám.
"Nebudeme za vlády robiť ich prácu," povedal Draghi v rozhovore pre francúzsky týždenník Le Journal du Dimanche. Podľa neho vlády musia zrealizovať reformy, podporiť inovácie a kontrolovať vládne výdavky, v krátkosti musia prísť s novými modelmi rastu.
Na otázku, či ECB urobila všetko, čo je v jej silách, pre podporu rastu ekonomiky eurozóny, Draghi odpovedal: "V kontexte nášho mandátu, áno." Dodal, že ECB je vždy pripravená a schopná opäť konať.
Draghi pripomenul, že banka využila niektoré nástroje menovej politiky na podporu ekonomiky napriek tomu, že ju niektorí experti a politici obviňovali z ohrozovania cenovej stability. Opatrenia ECB mali želaný účinok. Eurozóna sa vrátila k rastu, ktorý je však slabý, nerovnomerný a krehký, pripomenul Draghi.
"Nemecku sa darí dobre, situácia vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku sa zlepšuje, naopak, situácia v Holandsku nie je podľa predstáv a Grécko a Portugalsko zostávajú pod tlakom."
Grécko musí podľa Draghiho pokračovať v reformách. Dodal, že v eurozóne ako celku treba urýchlene uskutočniť bolestivé štrukturálne reformy. Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, musí podporiť investície, predovšetkým do infraštruktúry. Francúzsko sa zasa musí vrátiť k fiškálnej stabilite, aby firmy mohli opäť investovať.
Najväčším problémom, ktorému čelia národné vlády, je nezamestnanosť, a to predovšetkým nezamestnanosť mladých. Podľa Draghiho sa pozornosť musí presunúť od výrobného sektora k službám. Vyzval banky, aby vzali na seba riziká pri podpore ekonomiky, napríklad aby zvýšili úvery malým a stredným firmám.
