Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na okraji krachu a odvtedy sa financuje s pomocou záchranných úverov od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
Autor TASR
Brusel 5. septembra (TASR) - Grécko bude potrebovať ďalšiu finančnú pomoc. Dnes to povedal šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem pred hospodárskym menovým výborom Európskeho parlamentu. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
"Je veľmi pravdepodobné, že Grécko bude po skončení terajšieho programu potrebovať ďalšiu pomoc," uviedol Dijsselbloem. "Vzhľadom na tretí program je jasné, že aj napriek aktuálnemu pokroku sa grécke problémy úplne nevyriešia do roku 2014."
Podľa Dijsselbloema je realistické predpokladať, že Atény budú potrebovať pomoc, ktorá presahuje aktuálny záchranný balík.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na okraji krachu a odvtedy sa financuje s pomocou záchranných úverov od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Celková hodnota záchranných úverov predstavuje 240 miliárd eur.
Podľa Dijsselbloema je však zatiaľ priskoro, aby sa hovorilo o rozsahu a podmienkach potenciálneho nového záchranného balíka. Nová finančná pomoc Grécku je jednou zo silných tém prebiehajúcej predvolebnej kampane v Nemecku.
Šéf Eurokupiny nespresnil, ako by mala nová pomoc vyzerať. Podľa mediálnych správ sa uvažuje o znížení úročenia záchranných úverov alebo o uľahčení prístupu krajiny k európskym fondom. "Sme pripravení urobiť viac za predpokladu, že Grécko plní všetky podmienky," vyhlásil Dijsselbloem. Atény musia zrealizovať ďalšie reformy. O ďalšej pomoci sa potom bude rozhodovať až v apríli 2014 na základe aktuálnych čísel.
"Je veľmi pravdepodobné, že Grécko bude po skončení terajšieho programu potrebovať ďalšiu pomoc," uviedol Dijsselbloem. "Vzhľadom na tretí program je jasné, že aj napriek aktuálnemu pokroku sa grécke problémy úplne nevyriešia do roku 2014."
Podľa Dijsselbloema je realistické predpokladať, že Atény budú potrebovať pomoc, ktorá presahuje aktuálny záchranný balík.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na okraji krachu a odvtedy sa financuje s pomocou záchranných úverov od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Celková hodnota záchranných úverov predstavuje 240 miliárd eur.
Podľa Dijsselbloema je však zatiaľ priskoro, aby sa hovorilo o rozsahu a podmienkach potenciálneho nového záchranného balíka. Nová finančná pomoc Grécku je jednou zo silných tém prebiehajúcej predvolebnej kampane v Nemecku.
Šéf Eurokupiny nespresnil, ako by mala nová pomoc vyzerať. Podľa mediálnych správ sa uvažuje o znížení úročenia záchranných úverov alebo o uľahčení prístupu krajiny k európskym fondom. "Sme pripravení urobiť viac za predpokladu, že Grécko plní všetky podmienky," vyhlásil Dijsselbloem. Atény musia zrealizovať ďalšie reformy. O ďalšej pomoci sa potom bude rozhodovať až v apríli 2014 na základe aktuálnych čísel.
