Rakúsky inštitút pre výskum hospodárstva odporúča krajinám južnej Európy zvýšenie investícií do vzdelania a inovácií, čo však nie je možné bez podpory Európskej únie (EÚ) a štátov z jadra eurozóny.
Autor TASR
Viedeň 3. júna (TASR) - Chudobné regióny eurozóny môžu len ťažko dobehnúť rozvinuté. Vhodným prostriedkom dobiehania nie je znižovanie platov, ale investície do vzdelania a inovácií, tvrdí rakúsky inštitút pre výskum hospodárstva Wifo. Informovala o tom agentúra APA.
Menej produktívne regióny v menovej únii nemôžu zvýšiť svoju konkurencieschopnosť oslabením meny, a preto len málokedy dokážu dobehnúť rozvinuté regióny, ukázal viedenský inštitút vo svojej novej štúdii. Wifo odporúča krajinám južnej Európy zvýšenie investícií do vzdelania a inovácií, čo však nie je možné bez podpory Európskej únie (EÚ) a štátov z jadra eurozóny.
Znižovanie jednotkových nákladov práce nie je vhodným prostriedkom na zvyšovanie konkurencieschopnosti, myslia si ekonómovia inštitútu. V období od roku 1991 do roku 2009 sa len 7 z 58 regiónov, ktoré patrili medzi štvrtinu regiónov svojej krajiny s najnižšou produktivitou, dokázali dostať do hornej polovice štatistiky z hľadiska produktivity. A nepodarilo sa im to vďaka zníženiu platov, ale vďaka nárastu investícií a inovácií a zvýšeniu kvalifikovanosti a vzdelanosti pracovnej sily.
Nie je však pravdepodobné, že južným štátom eurozóny sa podarí presadiť takéto opatrenia z dôvodu ich napätej fiškálnej situácie. Stratégia investícií do vzdelania a inovácií je možná len so zahraničnou podporou, uvádza sa v analýze Wifo. Preto je potrebná politická podpora krajín z jadra eurozóny.
Menej produktívne regióny v menovej únii nemôžu zvýšiť svoju konkurencieschopnosť oslabením meny, a preto len málokedy dokážu dobehnúť rozvinuté regióny, ukázal viedenský inštitút vo svojej novej štúdii. Wifo odporúča krajinám južnej Európy zvýšenie investícií do vzdelania a inovácií, čo však nie je možné bez podpory Európskej únie (EÚ) a štátov z jadra eurozóny.
Znižovanie jednotkových nákladov práce nie je vhodným prostriedkom na zvyšovanie konkurencieschopnosti, myslia si ekonómovia inštitútu. V období od roku 1991 do roku 2009 sa len 7 z 58 regiónov, ktoré patrili medzi štvrtinu regiónov svojej krajiny s najnižšou produktivitou, dokázali dostať do hornej polovice štatistiky z hľadiska produktivity. A nepodarilo sa im to vďaka zníženiu platov, ale vďaka nárastu investícií a inovácií a zvýšeniu kvalifikovanosti a vzdelanosti pracovnej sily.
Nie je však pravdepodobné, že južným štátom eurozóny sa podarí presadiť takéto opatrenia z dôvodu ich napätej fiškálnej situácie. Stratégia investícií do vzdelania a inovácií je možná len so zahraničnou podporou, uvádza sa v analýze Wifo. Preto je potrebná politická podpora krajín z jadra eurozóny.