Finančná politika je konečne v rovnováhe, uviedol fond vo svojej správe o eurozóne.
Autor TASR
Luxemburg 20. júna (TASR) - Eurozóna po rokoch úspor našla správnu rovnováhu medzi znižovaním dlhov a podporou rastu, domnieva sa Medzinárodný menový fond (MMF). Informovala o tom agentúra Reuters.
Finančná politika je konečne v rovnováhe, uviedol fond vo svojej správe o eurozóne, ktorú zverejnil vo štvrtok (19. 6.). Nečakané spomalenie rastu však nemôže viesť k ešte rigidnejšej úspornej politike, varovali experti MMF. Oživenie ekonomiky eurozóny nie je robustné ani príliš výrazné, a preto je potrebná vyššia podpora dopytu.
MMF vo svojej správe pochválil opatrenia Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré prijala na boj s dlhodobo nízkou infláciou. Ak však nebudú mať požadovaný účinok, ECB by mala zvážiť ďalšie menové stimuly. "Ak inflácie bude húževnato zostávať na nízkych úrovniach, ECB by mala uvažovať o rozsiahlom programe nákupu dlhopisov." Program by sa mal týkať predovšetkým štátnych dlhopisov. Takýto krok by zvýšil dôveru, zlepšil bilancie domácností aj firiem a stimuloval úverovanie, domnieva sa fond. Navyše, mohol by mať výrazný vplyv na dopyt a infláciu.
ECB začiatkom júna prvý raz znížila kľúčový úrok na 0,15 % a zaviedla negatívnu sadzbu na vklady. ECB okrem toho plánuje v najbližších mesiacoch poskytnúť komerčným bankám dlhodobé nízko úročené úvery.
Finančná politika je konečne v rovnováhe, uviedol fond vo svojej správe o eurozóne, ktorú zverejnil vo štvrtok (19. 6.). Nečakané spomalenie rastu však nemôže viesť k ešte rigidnejšej úspornej politike, varovali experti MMF. Oživenie ekonomiky eurozóny nie je robustné ani príliš výrazné, a preto je potrebná vyššia podpora dopytu.
MMF vo svojej správe pochválil opatrenia Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré prijala na boj s dlhodobo nízkou infláciou. Ak však nebudú mať požadovaný účinok, ECB by mala zvážiť ďalšie menové stimuly. "Ak inflácie bude húževnato zostávať na nízkych úrovniach, ECB by mala uvažovať o rozsiahlom programe nákupu dlhopisov." Program by sa mal týkať predovšetkým štátnych dlhopisov. Takýto krok by zvýšil dôveru, zlepšil bilancie domácností aj firiem a stimuloval úverovanie, domnieva sa fond. Navyše, mohol by mať výrazný vplyv na dopyt a infláciu.
ECB začiatkom júna prvý raz znížila kľúčový úrok na 0,15 % a zaviedla negatívnu sadzbu na vklady. ECB okrem toho plánuje v najbližších mesiacoch poskytnúť komerčným bankám dlhodobé nízko úročené úvery.