Brusel 22. novembra (TASR) - Vlády eurozóny by mali skoordinovať fiškálne politiky pre rok 2023, aby neboli v rozpore so snahou Európskej centrálnej banky (ECB) obmedziť infláciu. A mali by pokračovať v investíciách počas očakávaného spomalenia ekonomiky regiónu. Uviedla to v utorok Európska komisia (EK). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Odporúčania Komisie 19 členom euroregiónu sú súčasťou každoročnej koordinácie politík, v rámci ktorej EK vypracúva najlepšiu kombináciu politík pre menový blok ako celok.

Koordinácia je tento rok o to dôležitejšia, že vojna na Ukrajine, následná kríza cien energií a očakávaná technická recesia sú výzvy, na ktoré členovia eurozóny často reagujú odlišne.

"Európske hospodárstvo čaká rok výziev. Ak však zostaneme jednotní a budeme presadzovať koordinovanú politickú reakciu, máme dobré predpoklady, aby sme im mohli čeliť," uviedol komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Jedným z kľúčových problémov je veľkosť podpory, ktorú vlády poskytujú domácnostiam a podnikom, aby im pomohli s rekordne vysokými nákladmi na energie. Najbohatší člen bloku Nemecko prišlo napríklad s balíkom pomoci, ktorý je viac ako dvojnásobne väčší než v prípade ďalších bohatých štátov - Francúzska a Talianska.

Takáto podpora nielenže narúša hospodársku súťaž na jednotnom európskom trhu, ale funguje tiež ako fiškálny stimul a pôsobí proti snahe ECB o zníženie rekordne vysokej inflácie, uviedla Komisia.

Negatívny efekt je zosilnený skutočnosťou, že 70 % vládnych podporných opatrení je všeobecných a bude ťažké ich odstrániť, namiesto toho, aby boli dočasné a zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, uviedla Komisia.

"Členské štáty eurozóny by mali pokračovať v koordinácii fiškálnych politík, aby podporili včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu ECB na úrovni 2 %. Mali by zabezpečiť, aby podpora pre firmy a domácnosti, ktoré sú v dôsledku energetickej krízy pod finančným tlakom, bola nákladovo efektívna, dočasná a zameraná na zraniteľné skupiny, najmä malé a stredné podniky," uvádza sa v správe.

Komisia odporúča vládam, aby vytvorili systém, v rámci ktorého by štát dotoval určitú úroveň spotreby energie, ale za čokoľvek nad ňu by sa platila vyššia trhová cena, čím by sa zabezpečila motivácia k úsporám energie.

EK vyzvala tiež vlády, aby neznižovali verejné investície, keď hospodárstvo vstupuje do technickej recesie (definovanej ako dva po sebe idúce štvrťroky poklesu). Túto úlohu im výrazne uľahčia granty z európskeho fondu obnovy po pandémii.

Pri ovplyvňovaní vývoja miezd by vlády mali hľadať rovnováhu medzi ochranou kúpnej sily zamestnancov v čase rekordného nárastu spotrebiteľských cien a zároveň obmedziť tzv. sekundárne vplyvy na infláciu, keď rast miezd vyvolá ďalšie zvyšovanie cien, dodala Komisia.