Brusel 24. septembra (TASR) - Eurozóna pripravuje komplexný balík na pomoc štátom zasiahnutým dlhovou krízou. Najneskôr do novembra by sa mal dohodnúť spoločný program pre Grécko, Španielsko a Cyprus, tvrdí nemecký denník Financial Times Deutschland (FTD). Najväčšie starosti záchrancom spôsobuje nová diera v gréckom rozpočte.

Podľa denníka FTD, ktorý sa odvoláva na zdroje z eurozóny, by nový program mal obsahovať zmeny v gréckom záchrannom balíku, program pre Cyprus a druhý program pre Španielsko. Komplexný program by sa potom mal predložiť na schválenie národným parlamentom.

Predovšetkým v nemeckom parlamente existuje tvrdý odpor voči ďalšej pomoci Grécku. Politici preto chcú nový program prezentovať ako komplexné riešenie, ktoré by malo znamenať prelom v doterajšom boji s dlhovou krízou, a utíšiť skeptikov tým, že korekcia v krízou zasiahnutých štátoch funguje a konkurencieschopnosť ich ekonomík rastie.

V skutočnosti mali zásadné rozhodnutia padnúť už v októbri. Berlín však doteraz blokoval pokusy o to, aby sa rozhodlo na najbližšom summite EÚ v polovici októbra.

Grécku sa už kráti čas. Grécka vládna koalícia sa ešte nedokázala úplne dohodnúť na novom úspornom balíku v hodnote 11,5 miliardy eur, ktorý je podmienkou zahraničných veriteľov pre pokračovanie finančnej pomoci. Správa takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), hodnotiaca stav gréckych reforiem, nebude hotová do najbližšieho stretnutia ministrov financií eurozóny, ktoré sa uskutoční 8. októbra.

K tomu treba pripočítať dieru vo financovaní Grécka do roku 2014. Grécky rozpočtový schodok je totiž podľa mediálnych správ dvojnásobný v porovnaní s tým, čo sa doteraz uvádzalo. Atény sú plne závislé od medzinárodnej finančnej pomoci a netrpezlivo čakajú na ďalšiu tranžu v hodnote 31,5 miliardy eur zo záchranného úveru. Ak veritelia pomoc zastavia, Grécko sa dostane do platobnej neschopnosti.

Politici zatiaľ nepripúšťajú odchod Atén z eurozóny. "Odpoveďou nie je vylúčenie Grécka, môžeme dať krajine viac času," vyhlásil francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault. Nemecká vláda to nevylučuje, ale chce počkať na ďalší vývoj. Zásadne je proti tretiemu záchrannému programu pre Atény rovnako ako proti ďalšiemu odpisu gréckeho dlhu. Berlín však pripúšťa, že je ochotný súhlasiť s posunutím termínu, dokedy má krajina znížiť svoj dlh na 120 % HDP. Podľa aktuálnych dohôd by sa to malo stať v roku 2020.

Brusel tiež predpokladá, že v najbližších týždňoch požiada o pomoc z eurovalu aj Španielsko. Takáto žiadosť je totiž podmienkou ECB, aby začala nakupovať španielske dlhopisy, čo by znížilo úročenie dlhu krajiny.

Informoval o tom Financial Times Deutschland.