Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Ekonomika

Eurozóna zatiaľ neuvažuje nad spoločným fiškálnym stimulom

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Šéf ECB Mario Draghi uviedol, že ekonomika eurozóny sa nachádza v dlhšom období ekonomickej slabosti a nízkej inflácie.

Helsinki 13. septembra (TASR) - Ministri financií krajín eurozóne neplánujú žiadne spoločné fiškálne stimuly, aby doplnili monetárny balík Európskej centrálnej banky (ECB). Sú však pripravení konať, ak by sa situácie v ekonomike zhoršila, uviedol šéf Euroskupiny Mario Centeno.

Tempo rastu ekonomiky eurozóny sa v 2. kvartáli spomalilo na 0,2 % z 0,4 % v prvých troch mesiacoch. Najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko sa nachádza na pokraji recesie. Nemecký hrubý domáci produkt (HDP) za tri mesiace od apríla do júna klesol o 0,1 %.

Šéf ECB Mario Draghi uviedol, že ekonomika eurozóny sa nachádza v dlhšom období ekonomickej slabosti a nízkej inflácie. ECB preto vo štvrtok (12. 9.) prijala nový balík monetárnych stimulov. Jeho súčasťou je aj zníženie depozitnej sadzby hlbšie do negatívneho pásma a obnovenie kvantitatívneho uvoľňovania.

Draghi vyzval vlády eurozóny, aby využili fiškálnu politiku na podporu rastu. Konkrétne spomenul Nemecko, ktoré sa zaviazalo hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

Ministri financií eurozóny však v piatok na svojom stretnutí v Helsinkách nediskutovali o spoločnom fiškálnom stimule. "Sme pripravení konať, ak sa riziká zhmotnia a situácia sa zhorší," povedal Mario Centeno, šéf neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, takzvanej Euroskupiny. "Budeme koordinovať našu reakciu rámci Euroskupiny. Mal by som dodať, že vo všeobecnosti aj napriek všetkej neistote vidíme situáciu v ekonomike eurozóny stále pozitívne, stále rastie, aj keď pomalším tempom."

Európska únia (EÚ) koncom roka 2008 prijala v rámci snahy boja proti kríze, ktorú spustil pád Lehman Brothers, koordinovaný stimul v hodnote 200 miliárd eur alebo 1,5 % vtedajšieho hrubého domáceho produktu (HDP). Balík síce nezabránil recesii v roku 2009, ale pomohol oživeniu v roku 2010.

"Počas poslednej krízy sme dokázali v rámci našej komplexnej odpovedi na krízu vyvážene skombinovať fiškálnu politiku, štrukturálne reformy na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a taktiež menovú politiku," uviedol Centeno. Dodal, že v budúcnosti v prípade recesie sa bude musieť nájsť nová rovnováha v rámci balíka stimulov, ktorého súčasťou bude určite aj fiškálna politika.