Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Ekonomika

Eurozóne hrozí,že do štyroch rokov bude mať 22 miliónov nezamestnaných

Foto: TASR/AP Photo/Arturo Rodriguez

Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce štáty eurozóny musia koordinovane zmeniť svoju politiku a namiesto úsporných opatrení podporiť tvorbu pracovných miest,

Ženeva 11. júla (TASR) - Eurozóne hrozí, že v nasledujúcich štyroch rokoch stratí ďalších 4,5 milióna pracovných miest, ak členské štáty nezmenia svoju politiku a nezačnú viac pomáhať malým a stredným firmám a miliónom mladých ľudí, ktorí sú bez práce.

Hrozí tak, že počet nezamestnaných v menovej únii sa zvýši zo súčasných 17,4 milióna na takmer 22 miliónov ľudí, varuje vo svojej najnovšej správe Medzinárodná organizácia práce (ILO).

Podľa štúdie ILO štáty eurozóny musia koordinovane zmeniť svoju politiku a namiesto úsporných opatrení podporiť tvorbu pracovných miest, aby zastavili rast nezamestnanosti a obrátili vývoj na trhu práce opačným smerom.

Bez tejto zmeny sa miera nezamestnanosti ešte zvýši a hrozí, že kríza sa z eurozóny v dôsledku zníženého dopytu po importe rozšíri do celého sveta, upozornil generálny riaditeľ ILO Juan Somavia.

Podľa ILO všetky indikátory poukazujú na riziko "dlhodobej recesie pracovného trhu v eurozóne", čo ohrozuje udržateľnosť menovej únie. Zhoršovanie situácie na trhu práce môže vyústiť do sociálnych nepokojov a podkopať dôveru trhov v banky, finančný systém, národné vlády a európske inštitúcie.

ILO si vo svojej správe kladie otázku, či bolo správne, že sa eurozóna sústredila výlučne na zavádzanie úsporných opatrení bez podpory hospodárskeho rastu. Úspory majú totiž negatívny vplyv na trh práce a schodky v rozpočtoch potom neklesajú tak, ako si vlády naplánovali.

Správa tiež poukazuje na fakt, že prorastová stratégia vedie nielen k zlepšeniu situácie na trhu práce a zvýšeniu investícií, ale v konečnom dôsledku prináša aj finančnú stabilitu.

Receptom ILO na zotavenie eurozóny je pomoc finančnému systému, napríklad posilnením solventnosti bánk, vďaka čomu budú mať malé firmy lepší prístup k úverom. Radí tiež vyčleniť časť financií na podporu zamestnania mladých ľudí a odstránenie rozdielov v konkurencieschopnosti členských štátov eurozóny.