Projekt je dlhodobý a je rozdelený na časti preprava, distribúcia a skladovanie.
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) – Prepravná plynárenská spoločnosť Eustream sa pripravuje na vyššie využitie vodíka v EÚ. V najbližších rokoch chce firma overiť možnosti prepravy čistého vodíka alebo jeho zmesi so zemným plynom v plynovodnom potrubí. Vnímame vodíkové stratégie ako novú možnosť, kde sa plynárenstvo môže uplatniť, uviedol v podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič. Jedna zo stratégií Európskej únie ráta s výrobou zeleného vodíka pre EÚ aj na území Ukrajiny.
"V Eustreame sme si dali cieľ byť lídrom v pripravenosti na zavádzanie vodíka alebo nízkokarbónových plynov vo všeobecnosti," zdôraznil Ňukovič. Pološtátny prepravca plynu uspel spoločne s firmami SPP-distribúcia a Nafta v národnej výzve dôležitých projektov európskeho spoločného záujmu (IPCEI) s projektom H2Infrastructure. O podpore projektu ešte musí rozhodnúť Brusel.
Eustream vyčlenil odborníkov, ktorí doteraz pracovali na plynovodnom prepojení Slovenska s Poľskom a Maďarskom, na štúdium možností plynárenstva v kontexte nových vodíkových stratégií. "Pripravujeme sa na to, že pokiaľ sa do budúcna potvrdí, že toto je ten trend, ktorý je správny, aby sme boli jedni z prvých, ktorí sú na to zavádzanie pripravení," povedal Ňukovič. Eustream podľa neho uvažuje o tom, že by mohol vyčleniť jednu z paralelných vetví plynovodu na prepravu či už čistého vodíka, alebo jeho zmesi s iným plynom.
Ňukovič pripomenul, že EÚ v jednej zo stratégií ráta s výrobou zeleného vodíka v energetickom objeme okolo 40 gigawatthodín (Gwh) na území Únie, ale aj s výrobou rovnakého množstva v severnej Afrike či na Ukrajine. Práve preprava vodíka z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko do západnej Európy by mohla byť pre plynárov príležitosťou do budúcnosti.
Projekt je dlhodobý a je rozdelený na časti preprava, distribúcia a skladovanie. V prvej fáze by mal Eustream skúšať materiály, v druhej by mal vytvoriť skúšobný testovací areál, v ktorom by mali prakticky preskúmať vplyv vodíka na armatúry, potrubia, tesnenia a ďalšie komponenty. Zároveň by mal areál obsahovať aj techniku na produkciu zelenej energie. Plynári sa budú musieť okrem iného vyrovnať s nižšou energetickou hodnotou vodíka voči zemnému plynu, s jeho vyššou výbušnosťou či inými chemickými vlastnosťami.
Podobné zámery má aj SPP-distribúcia, tá však musí skúšať rozdielne materiály, pretože napríklad obhospodaruje oveľa viac plastových potrubí. Dôležitá je podľa Ňukoviča tiež otázka, ako a či bude možné skladovať vodík v súčasných podzemných zásobníkoch.
"V Eustreame sme si dali cieľ byť lídrom v pripravenosti na zavádzanie vodíka alebo nízkokarbónových plynov vo všeobecnosti," zdôraznil Ňukovič. Pološtátny prepravca plynu uspel spoločne s firmami SPP-distribúcia a Nafta v národnej výzve dôležitých projektov európskeho spoločného záujmu (IPCEI) s projektom H2Infrastructure. O podpore projektu ešte musí rozhodnúť Brusel.
Eustream vyčlenil odborníkov, ktorí doteraz pracovali na plynovodnom prepojení Slovenska s Poľskom a Maďarskom, na štúdium možností plynárenstva v kontexte nových vodíkových stratégií. "Pripravujeme sa na to, že pokiaľ sa do budúcna potvrdí, že toto je ten trend, ktorý je správny, aby sme boli jedni z prvých, ktorí sú na to zavádzanie pripravení," povedal Ňukovič. Eustream podľa neho uvažuje o tom, že by mohol vyčleniť jednu z paralelných vetví plynovodu na prepravu či už čistého vodíka, alebo jeho zmesi s iným plynom.
Ňukovič pripomenul, že EÚ v jednej zo stratégií ráta s výrobou zeleného vodíka v energetickom objeme okolo 40 gigawatthodín (Gwh) na území Únie, ale aj s výrobou rovnakého množstva v severnej Afrike či na Ukrajine. Práve preprava vodíka z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko do západnej Európy by mohla byť pre plynárov príležitosťou do budúcnosti.
Projekt je dlhodobý a je rozdelený na časti preprava, distribúcia a skladovanie. V prvej fáze by mal Eustream skúšať materiály, v druhej by mal vytvoriť skúšobný testovací areál, v ktorom by mali prakticky preskúmať vplyv vodíka na armatúry, potrubia, tesnenia a ďalšie komponenty. Zároveň by mal areál obsahovať aj techniku na produkciu zelenej energie. Plynári sa budú musieť okrem iného vyrovnať s nižšou energetickou hodnotou vodíka voči zemnému plynu, s jeho vyššou výbušnosťou či inými chemickými vlastnosťami.
Podobné zámery má aj SPP-distribúcia, tá však musí skúšať rozdielne materiály, pretože napríklad obhospodaruje oveľa viac plastových potrubí. Dôležitá je podľa Ňukoviča tiež otázka, ako a či bude možné skladovať vodík v súčasných podzemných zásobníkoch.