Bratislava 28. mája (TASR) – Rozsah činností Eximbanky by mal byť rozšírený o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie (EÚ), určených na rozvojovú spoluprácu. Tiež by mohla priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Konštatuje to návrh zákona o Exportno-importnej banke SR z dielne rezortu financií, ktorým by sa mala v stredu (29. 5.) zaoberať vláda.

Navrhovaná právna úprava podľa Ministerstva financií (MF) SR okrem iného reaguje na potrebu udelenia rozvojového mandátu pre Eximbanku. Má jej to umožniť získavať ďalšie zdroje financovania projektov nad rámec vlastných zdrojov alebo zdrojov štátneho rozpočtu. "Rozvojový mandát vytvára pre Eximbanku na jednej strane podmienky pre zefektívnenie jej činností, na strane druhej priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách," uvádza sa v materiáli.

Zvýhodnené vývozné úvery ako nástroj rozvojovej spolupráce boli podľa rezortu financií zavedené do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2015, avšak doposiaľ sa nepodarilo zrealizovať ani jeden projekt viazanej pomoci touto formou. Jednou z príčin môže byť podľa ministerstva financií aj to, že v súčasnosti môžu poskytovať zvýhodnené vývozné úvery len komerčné banky. "Eximbanka v porovnaní s komerčnými bankami však dokáže ponúknuť aj dlhé financovanie vrátane odkladu splácania istiny, ktoré tiež prispieva k vyššiemu zvýhodneniu zvýhodneného vývozného úveru," podotýka rezort financií v dôvodovej správe.

Novelou zákona sa má teda umožniť Eximbanke nielen poisťovať, ale aj priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Možnosť poskytovať zvýhodnené vývozné úvery komerčnými bankami však zostane zachovaná.

"Uvedený nástroj predstavuje aj jednu z mála príležitostí pre slovenský súkromný sektor preniknúť a uplatniť sa na rozvojových trhoch," približuje MF. Na túto činnosť sú pre Eximbanku na podporu exportu v kapitole Všeobecná pokladničná správa zabezpečené finančné prostriedky na rok 2019 vo výške 1 milión eur, na rok 2020 v rovnakej výške a na rok 2021 je to 1,5 milióna eur. Na rok 2022 sa podľa rezortu financií uvažuje so sumou 2 milióny eur.

Cieľom návrhu je tiež vytvorenie podmienok na efektívnejšie fungovanie Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Uložiť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov aj národného fondu by podľa právnej úpravy malo byť možné aj na účty Štátnej pokladnice. V súčasnosti je umožnené viesť peňažné prostriedky v oboch prípadoch len na účtoch Národnej banky Slovenska.

Dôvodom je, že od 1. októbra 2019 budú v zmysle nového usmernenia Európskej centrálnej banky aj peňažné prostriedky národných systémov (fondov) pre ochranu vkladov, uložené v národných centrálnych bankách, podliehať zápornej úrokovej sadzbe. "Preto je potrebné zaviesť alternatívu pre takéto nepriaznivé prechodné obdobia, aby nedochádzalo k znižovaniu objemu, respektíve hodnoty finančných prostriedkov potrebných na zákonnú ochranu vkladov," uvádza rezort financií.