Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort minulý týždeň predstavil novú sieť zastupiteľských úradov SR v zahraničí spolu s rozvojom ekonomickej diplomacie.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Krajiny západného Balkánu sa napriek viacerým výzvam a rizikám stávajú atraktívnymi destináciami pre investície a export slovenských firiem. Poukázala na to vo štvrtok Exportno-importná banka SR (Eximbanka), ktorá od svojho vzniku v roku 1997 nasmerovala do tohto regiónu podporu vo výške 0,5 miliardy eur.
Investičné príležitosti na západnom Balkáne vidí najmä v odvetviach výroby strojov a zariadení, kovových konštrukcií, dopravných prostriedkov, chemikálií, petrochémie, energetiky, odevov, lesníctva a spracovania dreva, potravinárstva, realitného biznisu a stavebníctva.
"Jedným z hlavných rizík pre tento región je politická nestabilita, ktorá pretrváva od rozpadu bývalej Juhoslávie. Tento faktor, spolu so stagnujúcimi prístupovými procesmi do EÚ, môže negatívne vplývať na investičné prostredie. Nedokončené záležitosti z 90. rokov a pretrvávajúce krivdy medzi jednotlivými krajinami sú potenciálnymi zdrojmi konfliktov a občianskych nepokojov, najmä počas predvolebných období," upozornila country risk expertka Eximbanky Tatiana Gécová.
Prekážkami pre hospodársky rozvoj regiónu môžu byť podľa nej aj vysoký podiel neformálnej ekonomiky, ktorý predstavuje v priemere viac ako 40 % hrubého domáceho produktu (HDP), nedostatok modernej infraštruktúry, administratívna záťaž a pretrvávajúce riziko korupcie.
Napriek týmto výzvam predstavujú štáty západného Balkánu malé, ale dynamicky sa rozvíjajúce trhové ekonomiky, podčiarkla Eximbanka. V priebehu uplynulých 25 rokov došlo k významnému nárastu exportu, ktorý prispel k postupnému zosúladeniu ich ekonomík. Srbsko, Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko sa zameriavajú najmä na výrobu, zatiaľ čo Albánsko a Čierna Hora sa viac orientujú na sektor služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu.
"Pri porovnaní so susednými krajinami ako Grécko, Turecko, Cyprus a Malta existuje stále významný priestor pre investície do cestovného ruchu, najmä v oblasti turistických služieb, infraštruktúry a bezpečnosti, čo by posilnilo medzinárodné prepojenie a otvorenosť regiónu," doplnila Gécová.
Eximbanka tento rok na tému západný Balkán zorganizovala aj Exportný klub, počas ktorého sa slovenské firmy dostali k príležitostiam a k možnej podpore ich exportných aktivít na dané teritórium.
"Naším cieľom je dostať viac do popredia pomoc firmám, pomôcť slovenským podnikateľom uspieť v zahraničí. A boli to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Osobne vidím veľký priestor pre slovenské firmy v štátoch, s ktorými nás spája podobná minulosť a geografická blízkosť, napríklad v Srbsku či Bosne a Hercegovine, v odvetviach ako je strojárstvo, potravinárstvo, energetika, reality a development či digitálne a inovačné technológie," uviedol počas tohto podujatia štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec.
Rezort minulý týždeň predstavil novú sieť zastupiteľských úradov SR v zahraničí spolu s rozvojom ekonomickej diplomacie. Slovensko viac ako zdvojnásobí počet plnohodnotných ekonomických diplomatov zo súčasných 17 na 43. Nové miesta vzniknú aj na západnom Balkáne, a to v Sarajeve a Belehrade.
Investičné príležitosti na západnom Balkáne vidí najmä v odvetviach výroby strojov a zariadení, kovových konštrukcií, dopravných prostriedkov, chemikálií, petrochémie, energetiky, odevov, lesníctva a spracovania dreva, potravinárstva, realitného biznisu a stavebníctva.
"Jedným z hlavných rizík pre tento región je politická nestabilita, ktorá pretrváva od rozpadu bývalej Juhoslávie. Tento faktor, spolu so stagnujúcimi prístupovými procesmi do EÚ, môže negatívne vplývať na investičné prostredie. Nedokončené záležitosti z 90. rokov a pretrvávajúce krivdy medzi jednotlivými krajinami sú potenciálnymi zdrojmi konfliktov a občianskych nepokojov, najmä počas predvolebných období," upozornila country risk expertka Eximbanky Tatiana Gécová.
Prekážkami pre hospodársky rozvoj regiónu môžu byť podľa nej aj vysoký podiel neformálnej ekonomiky, ktorý predstavuje v priemere viac ako 40 % hrubého domáceho produktu (HDP), nedostatok modernej infraštruktúry, administratívna záťaž a pretrvávajúce riziko korupcie.
Napriek týmto výzvam predstavujú štáty západného Balkánu malé, ale dynamicky sa rozvíjajúce trhové ekonomiky, podčiarkla Eximbanka. V priebehu uplynulých 25 rokov došlo k významnému nárastu exportu, ktorý prispel k postupnému zosúladeniu ich ekonomík. Srbsko, Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko sa zameriavajú najmä na výrobu, zatiaľ čo Albánsko a Čierna Hora sa viac orientujú na sektor služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu.
"Pri porovnaní so susednými krajinami ako Grécko, Turecko, Cyprus a Malta existuje stále významný priestor pre investície do cestovného ruchu, najmä v oblasti turistických služieb, infraštruktúry a bezpečnosti, čo by posilnilo medzinárodné prepojenie a otvorenosť regiónu," doplnila Gécová.
Eximbanka tento rok na tému západný Balkán zorganizovala aj Exportný klub, počas ktorého sa slovenské firmy dostali k príležitostiam a k možnej podpore ich exportných aktivít na dané teritórium.
"Naším cieľom je dostať viac do popredia pomoc firmám, pomôcť slovenským podnikateľom uspieť v zahraničí. A boli to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Osobne vidím veľký priestor pre slovenské firmy v štátoch, s ktorými nás spája podobná minulosť a geografická blízkosť, napríklad v Srbsku či Bosne a Hercegovine, v odvetviach ako je strojárstvo, potravinárstvo, energetika, reality a development či digitálne a inovačné technológie," uviedol počas tohto podujatia štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec.
Rezort minulý týždeň predstavil novú sieť zastupiteľských úradov SR v zahraničí spolu s rozvojom ekonomickej diplomacie. Slovensko viac ako zdvojnásobí počet plnohodnotných ekonomických diplomatov zo súčasných 17 na 43. Nové miesta vzniknú aj na západnom Balkáne, a to v Sarajeve a Belehrade.
