Bratislava 25. augusta (TASR) - Experimenty, ktoré v spolupráci so spoločnosťou Kaspersky Lab realizovali univerzity Würzburg a Nottingham-Trent, potvrdili, že účastníkom experimentu, ktorí zostali sami v čakárni, trvalo v priemere iba 44 sekúnd, než siahli po svojich smartfónoch. Muži nevydržali ani polovicu uvedeného času a počkali v priemere len 21 sekúnd, kým ženy vydržali v priemere až  57 sekúnd.

Po uplynutí 10 minút výskumníci účastníkov požiadali, aby sami odhadli, koľko času prešlo, než siahli po svojom telefóne. Väčšina testovaných uviedla údaj v rozmedzí dvoch až troch minút, čo len zvýrazňuje rozpor medzi vnímaným a skutočným správaním.

"Čím viac účastníci používali svoje telefóny, tým viac sa obávali, že im niečo ujde, keď sa nepripoja. Je ťažké povedať, ktorý atribút podmieňuje ktorý – používajú ľudia svoj telefón viac preto, lebo sa boja, že o niečo prídu, alebo ich desí predstava, že o niečo prichádzajú práve preto, že svoj telefón používajú až príliš často," komentuje Astrid Carolusová z Univerzity vo Würzburgu.

Štúdia tiež odhalila, že čím viac sa telefóny používajú, tým viac sú ľudia vystavení stresu. Keď však požiadali účastníkov, aby vyjadrili svoj celkový pocit šťastia, prekvapivo nezaznamenali rozdiel medzi ľuďmi, ktorí po svojom mobile siahali menej, a tými, ktorí ho používali častejšie. Stres spôsobený používaním smartfónu sa teda zdá, nemá významný vplyv na šťastie ľudí.

Počas 10-minútového čakania účastníci testu používali svoj smartfón v priemere takmer päť minút. Predchádzajúci výskum spoločnosti Kaspersky Lab preukázal, že v súčasnosti sa na mobilné zariadenia spoliehajú ľudia vo výraznej miere. Sú akousi predĺženou rukou mysle a využívajú sa na to, aby odbremenili od nutnosti pamätať si množstvo faktov. Väčšina respondentov si napríklad nevedela spomenúť na telefónne číslo svojho súčasného partnera, zároveň si ale stále pamätali telefónne číslo pevnej linky z čias, keď mali 10 rokov.

"Smartfóny sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, ale musíme si uvedomiť, že ide o komoditu, ktorú ľudia často berú ako samozrejmosť. Keďže ich máme neustále pri sebe, mnohokrát zabúdame, akými cennými v skutočnosti sú, kvôli osobným spomienkam a ďalším údajom, ktoré obsahujú," dodáva David Emm, hlavný bezpečnostný analytik spoločnosti Kaspersky Lab.

"Ich cenu si ale veľmi dobre uvedomujú aj zločinci. Ak sa naše osobné údaje stanú akýmkoľvek spôsobom ohrozené, či už v dôsledku krádeže alebo útoku škodlivého softvéru, riskujeme stratu spojenia s našimi priateľmi, ako aj stratu zdrojov informácií," uzatvára Emm.

Spoločnosť Kaspersky Lab už dva roky skúma sociálne dosahy digitalizácie, ale aj to, ako sa ľudia stávajú zraniteľnejšími voči kybernetickým útokom v online prostredí.